Pýtame sa, čo sa skrýva pod pojmom „sekta“. Definícií je niekoľko, inak charakterizuje sektu sociológ inak psychológ či religionista. Názory sa rôznia aj vzhľadom na dejinný kontext. Napríklad aj prví kresťania boli v očiach Židov len ďalšou mesianistickou sektou.
Je potrebné si čo najpresnejšie definovať tento termín. Prvé priblíženie nám môže poskytnúť etymológia. Tu však nie sú odborníci jednotní, či je základom latinské sloveso sequo (nasledujem), alebo seco (režem, krájam, sekám a pod.).
V prvom prípade by šlo o okruh nasledovníkov nejakej vodcovskej osobnosti, napr. o filozofickú školu alebo o politickú stranu, v druhom prípade by náboženská sekta bola oddelenou časťou väčšieho náboženského zoskupenia.
Je prirodzené, že veľké sociálne systémy sa postupom času začínajú diferencovať a štiepiť. Vznikajú nové spoločenstvá, hnutia a skupiny. Vplýva na to viacero faktorov (kultúrne, hospodárske, geografické a iné). Žiadne svetové náboženstvo nie je homogénne. Nemôžeme očakávať, že spoločenstvo mladých gréckokatolíkov na Slovensku je rovnaké ako spoločenstvo mladých katolíkov niekde v Afrike. Tieto dve skupiny ale uznávajú rovnaké náboženské hodnoty a držia sa učenia Cirkvi. Kdežto sekta spravidla radikálnym spôsobom zastáva ideológie odlišné od hodnôt „pôvodného“ náboženstva, z ktorého vychádza. Často sa v sektárskych spoločenstvách miešajú rôzne náboženské i nenáboženské tradície (napríklad buddhizmus a kresťanstvo). ...