Semestrálna práca: Adaptabilita rastlín na účinok silného žiarenia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:96,1 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Botanika
- Predmet:Fyziológia rastlín
- Študijný program:Manažment rastlinnej výroby
- Autor:veronika.iracka
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:16 strán
- Zobrazené:2 120 x
- Stiahnuté:54 x
- Veľkosť:0,5 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:41220
- Posledna úprava:03.10.2016
Semestrálna práca vypracovaná na fyziologiu rastlín
Adaptabilita: schopnosť organizmov prispôsobiť sa zmenám podmienok na vonkajšie prostredie. Slnečné žiarenie: je elektromagnetické. Rozsah pôsobenia a vedľajších účinkov je závislé na vlnovej dĺžke a množstve ožiarenia. Človek vníma žiarenie vlnových dĺžok 100 až 10000 nm. Čím je vlnová dĺžka kratšia, tým ma žiarenie väčšiu energiu. Vlnovú dĺžku udávame v nanometroch. Pri fotosyntéze sa v bunkách rastlín, rias a niektorých prokaryotov mení prijatá energia svetelného žiarenia na energiu chemickej väzby a vznikajú organické látky z anorganických. Organizmy, ktoré zaisťujú svoju potrebu energie pomocou fotosyntézy sa nazývajú autotrofné resp. fotoautotrofné.
Fotosyntéza sa pokladá z hľadiska existencie súčasného života za najdôležitejší proces na Zemi. Pri fotosyntéze sa vytvárajú organické látky, ktoré spotrebúvajú pri svojej výžive heterotrofné organizmy. Fotosyntetizujúce organizmy za rok fixujú cca 17,4×1010 ton uhlíka. Súbežne s procesom väzby CO2 sa do atmosféry uvoľňuje kyslík - v množstve až 5×1010 ton , čím sa udržuje jeho pre život potrebná koncentrácia vo vzduchu.
Adaptabilita: schopnosť organizmov prispôsobiť sa zmenám podmienok na vonkajšie prostredie. Slnečné žiarenie: je elektromagnetické. Rozsah pôsobenia a vedľajších účinkov je závislé na vlnovej dĺžke a množstve ožiarenia. Človek vníma žiarenie vlnových dĺžok 100 až 10000 nm. Čím je vlnová dĺžka kratšia, tým ma žiarenie väčšiu energiu. Vlnovú dĺžku udávame v nanometroch. Pri fotosyntéze sa v bunkách rastlín, rias a niektorých prokaryotov mení prijatá energia svetelného žiarenia na energiu chemickej väzby a vznikajú organické látky z anorganických. Organizmy, ktoré zaisťujú svoju potrebu energie pomocou fotosyntézy sa nazývajú autotrofné resp. fotoautotrofné.
Fotosyntéza sa pokladá z hľadiska existencie súčasného života za najdôležitejší proces na Zemi. Pri fotosyntéze sa vytvárajú organické látky, ktoré spotrebúvajú pri svojej výžive heterotrofné organizmy. Fotosyntetizujúce organizmy za rok fixujú cca 17,4×1010 ton uhlíka. Súbežne s procesom väzby CO2 sa do atmosféry uvoľňuje kyslík - v množstve až 5×1010 ton , čím sa udržuje jeho pre život potrebná koncentrácia vo vzduchu.