Prednášky: Medzinárodné právo ozbrojených konfliktov a medzinárodné právo odzbrojenia

Medzinárodné právo ozbrojených konfliktov je jedným z najstarších odvetví medzinárodného práva. Do polovice 19. storočia bola výlučným prameňom tohto odvetvia práva medzinárodná obyčaj, ktorej pravidlá sa dotvárali. Základom týchto obyčajových pravidiel boli tzv. vojnové zvyklosti (usus in bello), ktoré sa vytvárali v priebehu vojnových konfliktov. Od druhej polovice 19. storočia nastal postupný proces kodifikácie práva ozbrojených konfliktov v celom rade kodifikačných medzinárodných zmlúv. Medzinárodné právo ozbrojených konfliktov (vojnové právo) bolo v priebehu stabilizácie vojnových zvyklostí historicky nazvané ako jus belli a bolo chápané ako vojnové právo v širšom zmysle. Z hľadiska štruktúry sa právo ozbrojených konfliktov členilo na, tzv. jus ad bellum - právo siahnuť k vojne, alebo právo na vojnu ako subjektívne a takmer neobmedzené právo každého štátu a na tzv. jus in bello - právo ozbrojených konfliktov (vojnové právo) v užšom zmysle, upravujúce práva a povinnosti štátov v prípade vojnových konfliktov nazývané. Právo ozbrojených konfliktov v užšom zmysle sa nazýva i právom platným za vojny. Táto štruktúra sa vytvorila v rámci tradičného medzinárodného práva. Významnejšie obsahové zmeny v štruktúre oboch týchto súčastí práva ozbrojených konfliktov nastali až po prvej svetovej vojne.