Štátnicové otázky: Verejná politika (štátnicové otázky)

Vypracované štátnicové otázky na predmet Verejná politika - Vysoká škola sladkovičovo - Fakulta verejnej politiky verejnej správy.

1A/ Vymedzte verejnú politiku ako vednú disciplínu a spoločenskú prax
Verejnú politiku je možné vymedziť ako disciplínu, ktorá používa výkladové rámce ekonómie, politológie, práva, sociológie a ďalších disciplín k analýze procesov formovania a uplatňovania diferencovaných verejných záujmov.
Verejná politika je prierezovou vednou disciplínou sui generis, presahujúca svoju tematickú štruktúru aj používanými výkladovými rámcami a výskumnými metódami hraníc tradičných sociálnych vied.
Vymedzenie obsahu verejnej politiky ako vednej disciplíny je spojené s novými konkrétnymi postupmi, napríklad k implementácii politík, spôsobov testovania efektívnosti práce profesionálov v politickom procese, regulačnou funkciou štátu vo verejnej politike, rozvojom administratívnych kapacít verejných služieb atď.
Každá vedná disciplína musí mať svoju vlastnú metodológiu a terminológiu.

Existuje niekoľko definícií verejnej politiky. Z hľadiska všeobecnosti ich delíme do týchto troch skupín:
1. prvú skupinu tvoria definície, ktoré sa orientujú na to, ako funguje systém verejnej politiky ako celok, teda politický proces v konkrétnej krajine.
2. v druhom prípade sa verejná politika prezentuje vo forme vládneho programu činnosti v jednom odvetví spoločnosti alebo v jednom geografickom priestore
3. tretí prístup ako sa prijímajú konkrétne rozhodnutia a aká je ich účinnosť. V tomto prístupe sa verejná politika chápe ako sekvencia rozhodovania.

Sekvenčný prístup vo VP je zhrnutý do týchto etáp:
1. Identifikácia problému – zadefinovanie, porozumenie a formulácia problému
2. Rozvoj programu je fázou riešenia problému – riadenie určitého problému tak, že dosiahneme ciele.
3. Realizácia programu
4. Posúdenia, hodnotenie programu
5. Ukončenie programu

Jedna z mnohých definícií verejnej politiky definuje jej úlohu ako výskum súhrnu aktivít aktérov verejnej politiky v rámci určitého subjektu / štátu alebo politickej organizácie /, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovplyvňujú život občanov daného subjektu.

1B/ Teoretické prístupy v modernej politickej vede a jej metodológia
V súčasnej politickej vede môže vytýčiť 3 základné metodologické prístupy:
1.Normatívno-ontologický prístup, ktorý vznikol ako znovuoživenie Aristotelovej filozofie a ako reakcia na pozitivizmus zakladateľov „ political science“ v anglo-americkom prostredí. Jeho cieľom je znovu spojiť politiku s etikou. Politická veda sa má tak znovuobrodiť duchom klasickej filozofie. Samotní protagonisti tohto smeru sa označujú ako „ praktickí filozofi“. K základným funkciám akejkoľvek politiky v normatívno-ontologickej teórii patrí stabilita a poriadok foriem spolužitia v rámci štátneho zväzku. Ústredné oblasti normatívno-ontologickej teórie – filozofická antropológia, etika a personalizmus, sú zamerané proti subjektivizmu, psychologizmu a scientizmu. Predstavitelia normativizmu – C.J.Friedrich, E.Fraenkel, B.de Jouvenal a T.Stammen – spájajú filozoficko-politické otázky s prevažne inštitucionálnym chápaním politična. Normatívno-ontologická škola sa stala protipólom scientizmu, rozširujúceho neobmedzenú vieru v možnosti prírodných a technických metód pri skúmaní politických javov.

Závery: zástancovia normatívno-ontologického prístupu rozlišujú existenciu objektívnych hodnôt / napr. spoločenské dobro/ považujú ich za nadčasové. Predmetom poznania nie sú reálne existujúce oblasti bytia / ekonomika, právo/, ale predstavy o zmysle a podstate spoločnosti z nadčasového pohľadu. 
...