Vypracované otázky: Medzinárodné právo súkromné 2
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:94,8 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Vysoká škola v Sládkovičove
- Fakulta:Fakulta práva Janka Jesenského
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Medzinárodné právo súkromné 2
- Študijný program:Právo všeobecné
- Autor:pravnik68
- Ročník:5. ročník
- Rozsah A4:46 strán
- Zobrazené:3 910 x
- Stiahnuté:393 x
- Veľkosť:0,6 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:41296
- Posledna úprava:05.01.2013
1. Pojem, predmet a základné zásady medzinárodného civilného procesu
Pojem medzinárodný civilný proces predstavuje súbor právnych noriem, ktoré regulujú postup súdov a iných orgánov a účastníkov, resp. iných osôb a vzťahy medzi nimi vznikajúce v konaní o občianskoprávnych veciach, v ktorých sa vyskytuje cudzí prvok.
Predmetom sú procesné vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti medzinárodného práva súkromného medzi príslušnými orgánmi a účastníkmi konania.
Jedná sa o :
- právomoc súdov SR konať vo veciach s cudzím prvkom,
- postavenie cudzincov v konaní,
- právna pomoc v styku s cudzinou,
- zisťovanie cudzieho práva a vzájomnosť,
- spolupráca súdov pri vykonávaní procesných úkonov v zahraničí,
- uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí.
2. Vymedzenie medzinárodnej právomoci súdov
- pod právomocou súdu z pohľadu medzinárodného práva procesného rozumieme verejnoprávne oprávnenie súdu, resp. súdov určitého štátu konať v určitej veci.
- pri skúmaní právomoci sa zisťuje, súd ktorého štátu môže vo veci konať. Súd, na ktorý bol doručený návrh na začatie konania v súkromnoprávnej veci s cudzím prvkom, musí ako prvé rozhodnúť o tom, či má právomoc konať. Ak právomoc nemá, konanie zastaví.
Správne určenie
súdu štátu, ktorý má právomoc konať vo veci, je pritom nielen pre konajúci súd, ale aj pre samotných účastníkov konania (či ich právnych zástupcov). Účastník konania znižuje svoje šance na úspech, ak podá návrh na súd, ktorý nemá právomoc konať. Preto bude pred každým sporom (dokonca už aj pri spisovaní zmluvy či odhadovaní právneho rizika) potrebné skúmať, súd ktorého štátu má, resp. bude mať právomoc konať o sporných otázkach. Okrem toho, podanie návrhu na súd, ktorý nemá právomoc, spravidla nezakladá povinnosť tohto súdu postúpiť vec súdu iného štátu, ktorý právomoc v konaní má.
...
Pojem medzinárodný civilný proces predstavuje súbor právnych noriem, ktoré regulujú postup súdov a iných orgánov a účastníkov, resp. iných osôb a vzťahy medzi nimi vznikajúce v konaní o občianskoprávnych veciach, v ktorých sa vyskytuje cudzí prvok.
Predmetom sú procesné vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti medzinárodného práva súkromného medzi príslušnými orgánmi a účastníkmi konania.
Jedná sa o :
- právomoc súdov SR konať vo veciach s cudzím prvkom,
- postavenie cudzincov v konaní,
- právna pomoc v styku s cudzinou,
- zisťovanie cudzieho práva a vzájomnosť,
- spolupráca súdov pri vykonávaní procesných úkonov v zahraničí,
- uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí.
2. Vymedzenie medzinárodnej právomoci súdov
- pod právomocou súdu z pohľadu medzinárodného práva procesného rozumieme verejnoprávne oprávnenie súdu, resp. súdov určitého štátu konať v určitej veci.
- pri skúmaní právomoci sa zisťuje, súd ktorého štátu môže vo veci konať. Súd, na ktorý bol doručený návrh na začatie konania v súkromnoprávnej veci s cudzím prvkom, musí ako prvé rozhodnúť o tom, či má právomoc konať. Ak právomoc nemá, konanie zastaví.
Správne určenie
súdu štátu, ktorý má právomoc konať vo veci, je pritom nielen pre konajúci súd, ale aj pre samotných účastníkov konania (či ich právnych zástupcov). Účastník konania znižuje svoje šance na úspech, ak podá návrh na súd, ktorý nemá právomoc konať. Preto bude pred každým sporom (dokonca už aj pri spisovaní zmluvy či odhadovaní právneho rizika) potrebné skúmať, súd ktorého štátu má, resp. bude mať právomoc konať o sporných otázkach. Okrem toho, podanie návrhu na súd, ktorý nemá právomoc, spravidla nezakladá povinnosť tohto súdu postúpiť vec súdu iného štátu, ktorý právomoc v konaní má.
...