Diplomová práca sa zaoberá premnožením lykožrúta smrekového vo Vysokých Tatrách, ktorý v súčasnosti patrí medzi najvýznamnejších škodcov v strednej Európe a významnou mierou sa podieľa na výške náhodných ťažieb. Predmetná problematika je v lesníckych kruhoch jednou z najdiskutovanejších v poslednej dobe a pre jej aktuálnosť som si ju zvolil aj za tému diplomovej práce. Práca sa konkrétne venuje premnoženiu lykožrúta smrekového na ochrannom obvode (o.o.) Podspády, ktorý je jednou z vonkajších organizačných zložiek ŠL TANAPu. Jej hlavnou úlohou je rozobratie a zistenie ekologických činiteľov najviac ovplyvňujúcich premnoženie tohto škodcu. (JURČO, 2010)
Úvod práce je zameraný na bionómiu a ekológiu lykožrúta smrekového a jeho vzťah k horským smrečinám, kde je za normálnych podmienok v latentom stave prirodzenou súčasťou smrečín, ale pri abiotických činiteľoch, ktoré narušia komplex lesného ekosystému sa môže jeho populácia aktivovať a môže napáchať na lesných porastoch, najmä neprirodzených, značné hospodárske a ekologické škody. Taktiež sú tu popísané spôsoby boja proti lykožrútovi smrekovému, ktorými sa v súčasnosti postupuje, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu šíreniu do okolitých zdravých porastov.
V ďalšej časti diplomovej práce sú rozobraté prírodné a porastové charakteristiky na ochrannom obvode Podspády, ktoré taktiež majú značný vplyv na populačnú dynamiku tohto biotického škodcu.
Hlavnú časť práce tvoria informácie o vývoji lykožrúta smrekového za posledných 12 rokov od roku 2000 po 2011. Sú tu rozobraté ochranné a obranné opatrenia používané na boj proti lykožrútovi smrekovému na území Podspád a vplyv podkôrneho hmyzu na výšku ťažieb v posledných rokoch. Podstatnú časť práce tvorí aj analýza ekologických činiteľov ovplyvňujúcich výšku náhodných ťažieb a porovnanie rozdielu medzi porastmi s bezzásahovým režimom a porastmi, kde je umožnené vykonávať obranné a ochranné zásahy na boj proti lykožrútovi smrekovému.