Literatúra a jej základné funkcie
Pojem literatúra. Synchrónne a diachrónne klasifikovanie písomníctva. Literárne dielo ako znak, problematika znaku (pojem, typológia: index, ikona, symbol, denotatívnosť, konotatívnosť, znak a kód, umelecký superznak).
Literatúra (písomníctvo) = všetko, čo bolo zaznamenané písmom. Jej špecifikum ako kultúrnej oblasti: stavebným materiálom je jazyk.
Základné funkcie písomníctva:
- informatívna (poskytnúť vecné poznatky),
- formatívna (ovplyvňovať postoje iných),
- estetická (vyvolať estetický zážitok).
Potreba systemizovať bohatý slovesný materiál vytvorený v ľudských dejinách vyústila do usporiadania literatúry podľa prítomnosti alebo absencie časového hľadiska. Možno teda hovoriť o:
synchrónnom členení literatúry – t. j. rozdelenie písomníctva na kategórie bez ohľadu na čas vzniku. Základné delenie je podľa funkcií, aké písomnosti plnia. Z tohto aspektu rozlišujeme:
- literatúru vecnú, ktorú ďalej delíme na vedeckú (dominuje informatívna funkcia), a publicistickú (dominuje formatívna funkcia),
- literatúru krásnu – beletria (dominuje estetická funkcia).
Základné pojmy z estetiky literatúry
Estetická funkcia, estetická norma, estetická hodnota. Estetické kategórie: tragické a komické, krásne a škaredé. Paródia, nonsens, groteska.
Estetická funkcia je najdôležitejšia funkcia v umení, organizuje a zjednocuje všetky významy literárneho diela tak, aby vo významovom celku umeleckej štruktúry pôsobili ako umelecký znak. Zabraňuje rozpadu štruktúry na izolované významy. Uplatnenie nachádza už v jazyku (jazyk umeleckej literatúry vypovedá nielen o veci v realite, ale aj o sebe samom, upozorňuje na seba). Ak estetická funkcia nie je v literárnom diele dominantná, čitateľ to vníma, akoby niektorá iná funkcia (výchovná, didaktická) vyčnievala. Vtedy sa umelecká hodnota diela znižuje. Estetická funkcia plní svoje úlohy až v komunikácii s čitateľom. ...