S presvedčovaním sa stretávame každodenne, často si ho ani neuvedomujeme, pretože je súčasťou každého z nás. Konverzácia rodiča s dieťaťom, rande dvoch stredoškolákov, mediálne vystúpenia politikov, dialóg s dopravným policajtom, telefonát s operátorom telemarketingu, životopis a motivačný list, prehliadka bytu s realitným maklérom, či rozhovor s kolegom. Sociálnych interakcií, v ktorých sa vyskytne akt presvedčovania, je nespočetné množstvo.
Je to frekventovaná téma najmä v populárnej literatúre, mnohí laici hľadajú ten správny spôsob, ako presvedčovať ostatných ľudí o správnosti svojho postoja a názoru. Rôzne techniky mnohokrát hraničia s manipuláciou s ľuďmi, preto treba odlíšiť presvedčovanie od manipulácie. Pokiaľ niekoho presvedčujeme a v konečnom dôsledku ho aj presvedčíme, tak prijímateľ informácie musí mať pocit, že svoj postoj si vytvoril alebo zmenil dobrovoľne. Zatiaľ čo manipulatívne metódy sú založené na eticky neprípustných formách správania sa a prijímateľ informáciu neprijal dobrovoľne, ale dalo by sa povedať nútene.
Techniky, akým spôsobovať presvedčovať nájdeme i na internete, i v spomínanej populárnej literatúre. Avšak cieľom tejto práce nie je zamerať sa na techniky presvedčovania, ale ísť do hĺbky tohto problému, rozobrať zdroj, cieľ, faktory presvedčovania, pretože pochopenie príčinnosti a princípov je kľúčom k preniknutiu do hĺbky samotného procesu presvedčovania.