Semestrálna práca: Stres a syndróm vyhorenia

Táto práca sa bude týkať stresu a jeho vplyvu na vznik syndrómu vyhorenia, alebo burnout syndrómu. V prvej časti práce sa zameriavame na popis a vysvetlenie stresu a jeho možných foriem. V druhej časti sa pokúsime načrtnúť pojem burnout syndróm a jeho prejavy

Stres (z lat. stringere = sťahovať, uťahovať)
Aj keď pojem stres sa v súčasnosti používa veľmi často, je presná vedecká definícia stále predmetom sporov. Laické chápanie stresu nie je problém. Ten nastáva keď sa stres pokúšame definovať vedecky, alebo keď sme postavený pred úlohu určiť, do akej miery sa stres podieľa na zdravotnom stave, a najmä, či sa tento podiel dá vedecky zistiť. V definovaní stresu existujú medzi lekármi rôznych oborov a tými, ktorí sa stresom vedecky zaoberajú, rozpory. Tí druhí majú často proti najjednoduchším definíciám stresu výhrady. Pritom ale nie je rozporu o tom, že stres je skutočným biologickým fenoménom, že sa môže podieľať na vyvolávaní alebo zhoršovaní chorôb a taktiež, že obmedzenie dôsledkov stresu, alebo zmiernenie jeho subjektívneho vnímania môže chorému pomôcť. V súčasnosti sa stres považuje za najvýznamnejší faktor vzniku psychosomatických ochorení (tzv. civilizačné choroby).
Zakladateľom náuky o strese bol maďarsko-rakúsko-kanadský fyziológ Hans Seyle (1907 - 1982) ktorý zistil, že keď sa pitvú dlho vyhladované krysy, všetky časti ich tela atrofujú s výnimkou nadobličiek. To sú, ako sa neskôr ukázalo, hlavné stresové endokrinné žľazy. Je vôbec prvá zmienka o zvláštnej reakcii, ktorá je spoločná všetkým formám stresu. Pojem stres však pochádza z fyziky, presnejšie z oblasti výskumu hmoty a vzťahuje sa na tlak ktorému je hmota vystavená. Seyle v r. 1956 tento pojem preniesol na človeka počas svojho pôsobenia na McGillovej univerzite v Montreale.