3. kapitola Svetové hospodárstvo tvorí súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín – sú poprepájané medzinárodnými hospodárskymi vzťahmi. Tri základné typy pohybov:
• Medzinárodný pohyb tovaru – svetový obchod
• Medzinárodný pohyb kapitálu
• Medzinárodný pohyb pracovných síl
Subjekty svetového hospodárstva:
• Národné ekonomiky (štáty)
• Nadnárodné spoločnosti (TNK)
• Integračné zoskupenia
Celky vo svetovom hospodárstve možno klasifikovať podľa rôznych kritérií:
• Dosiahnutá ekonomická úroveň
• Veľkosť územia
• Prevládajúci charakter hospodárskej činnosti
• Typ ekonomického rastu
• Charakter zahranično-ekonomických vzťahov
• Stav obchodnej bilancie
• Stav platobnej bilancie
Pre rozvoj svetového hospodárstva majú značný význam nasledujúce tendencie:
• Zosilňovanie otvoreného charakteru hospodárstva jednotlivých krajín
• Internacionalizácia vedecko-výskumnej činnosti
Hospodársky vyspelé štáty G7 (USA, Kanada, Japonsko, Taliansko, Francúzko, Nemecko, Veľká Británia)
4. kapitola
Zahraničnoobchodná politika
Cieľom ZP – je regulovať vývoz a dovoz tovaru a služieb.
Nástrojmi ZP vláda zabezpečuje:
- príjem do štátneho rozpočtu,
- obmedzuje nadmerné dovozy takých druhov tovarov ktoré môžu poškodiť domácich výrobcov
- kontroluje saldo obchodnej bilancie.
Liberalizmus (vznik V. Británia) – je to koncepcia voľného obchodu
Protekcionizmus (USA) – ochranárstvo. Liberalistické a protekcionistické tendencie sa striedajú. Liberalizačné opatrenia – v obdobiach hosp. prosperity, protekcionistické – vždy v období kríz. Tri obdobia náporu protekcionizmu:
1. obdobie koncom 19. storočia – rozmachom priemyselnej revolúcie
2. obdobie do konca druhej sv. vojny (zavedené vysoké colné sadzby)Krajiny sa uzatvárali pred dovozom.
3. obdobie – neoprotekcionizmus v období 1. ropného šoku. (zvýš. Nezamestnanosť, obmedzenie dovozu) ...