Technologický rozvoj dvadsiateho storočia poznamenal tak, ako iné inštitúcie, aj školy. Tento vplyv bol zreteľný v dvoch rovinách: jednak v rovine zavádzania konkrétnych technologických prostriedkov, jednak v rovine rôznych utopistických projektov, ktoré sa zrodili z nadšenia nad veľkými zmenami. Až do tej miery, že v 60. rokoch bol technologický rozvoj považovaný za spasiteľa vzdelávania. Američania zostavili komisiu (1968), poverenú úlohou analyzovať príležitosti, ktoré ponúkajú použitie technológie vo vzdelávaní. Táto komisia v roku 1971 vydala správu, ktorá ohlásila nástup revolúcie vo vzdelávaní. Aj na základe takýchto faktov vznikajú často nové teórie výchovy a teoretické východiská, ktorých súčasná pedagogika ponúka mnoho. Za najznámejšie sú v modernej pedagogike nášho štátu považované dve teórie: Zelinova (1996) a Bertrandova (1998).