Seminárna práca: Antropogénne biotopy v mestách - Zelené strechy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:83,5 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Ekológia a environmentalistika
- Predmet:Environmentálna ekológia
- Študijný program:Environmentálne manažérstvo
- Autor:marri
- Ročník:4. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 260 x
- Stiahnuté:4 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42041
- Posledna úprava:04.05.2013
Úvod
Urbanizácia je dominantný demografický trend a je dôležitou súčasťou globálnej transformácie. Rozvinuté národy majú viac urbanizovanej populácie, napr. cca. 80 % americkej populácie žije v mestách. Urbanizácia tiež viedla k dramatickému nárastu veľkosti miest. Viac ako 300 miest má viac ako 106 obyvateľov a 14 „megacities“ prekročuje 107 obyvateľov (Pickett a i., 2001).
V súčasnosti žije u nás v typických mestách 50 % obyvateľov, v krajinách západnej Európy až 75 % obyvateľov. V mestskom sídle tvorí prevažnú časť umelo vytvorené prostredie. Toto prostredie je značne odlišné od prírodného prostredia takmer vo všetkých parametroch technických, biologických a sociologických. V mestskom prostredí z dôvodu ľudských aktivít (výroba, bývanie, spotreba) vznikajú nové kvalitatívne a kvantitatívne väzby a to v horizontálnej a vertikálnej sfére. Zlepšujúce vplyvy prírodného prostredia smerom k mestskému prostrediu sú tým menšie, čím je väčšia rozloha sídla a stupeň ľudskej aktivity v ňom. Naopak v sídlach sa vytvárajú špecifické podmienky s odlišnými, pozmenenými alebo úplne novými charakteristickými vlastnosťami, ktoré spätne pôsobia na živé zložky prostredia, organizmy, populácie, spoločenstvá aj celé ekosystémy (Supuka, 1991).
Človekom vytvorené mestské prostredie má teda svoju vlastnú dynamiku odlišnú od prostredia prirodzeného. Napríklad mestská zeleň vytvára neoddeliteľnú súčasť urbanistickej štruktúry sídel. Nie je iba architektonický doplnok, ale naopak pomáha vytvárať charakteristický obraz mesta. Poslanie zelene v sídlach má však oveľa širšie dimenzie. V súvislosti s klimatickými zmenami vystupujú do popredia environmentálne aspekty zelene v mestách. Plochy zelene v sídlach vytvárajú podmienky pre existenciu mnohých živočíšnych druhov. Predstavujú tak biotopy, na ktorých sa už síce prejavuje istý stupeň antropogénnej premeny prostredia, ktorý ovplyvňuje celkovú úroveň biodiverzity, ale tieto premeny plnia aj ekologickú funkciu (Tomaškin, J., 2011).
Spoločnosť si zväčša uvedomuje význam zdravého okolitého prostredia, hlavne z pohľadu zlepšenia kvality života. Preto sa mestá snažia zabudovať čo najviac zelene do ulíc. Chápanie a tvorba zelených plôch, tak ako všetko, podlieha určitým trendom. Vznikajú také typy , o ktorých v našich podmienkach ešte v nedávnej dobe nebolo počuť. V nasledujúcej práci sa opisuje umelo vytvorené spoločenstvo v urbanizovanom prostredí s príkladmi na meste Bratislava.
Urbanizácia je dominantný demografický trend a je dôležitou súčasťou globálnej transformácie. Rozvinuté národy majú viac urbanizovanej populácie, napr. cca. 80 % americkej populácie žije v mestách. Urbanizácia tiež viedla k dramatickému nárastu veľkosti miest. Viac ako 300 miest má viac ako 106 obyvateľov a 14 „megacities“ prekročuje 107 obyvateľov (Pickett a i., 2001).
V súčasnosti žije u nás v typických mestách 50 % obyvateľov, v krajinách západnej Európy až 75 % obyvateľov. V mestskom sídle tvorí prevažnú časť umelo vytvorené prostredie. Toto prostredie je značne odlišné od prírodného prostredia takmer vo všetkých parametroch technických, biologických a sociologických. V mestskom prostredí z dôvodu ľudských aktivít (výroba, bývanie, spotreba) vznikajú nové kvalitatívne a kvantitatívne väzby a to v horizontálnej a vertikálnej sfére. Zlepšujúce vplyvy prírodného prostredia smerom k mestskému prostrediu sú tým menšie, čím je väčšia rozloha sídla a stupeň ľudskej aktivity v ňom. Naopak v sídlach sa vytvárajú špecifické podmienky s odlišnými, pozmenenými alebo úplne novými charakteristickými vlastnosťami, ktoré spätne pôsobia na živé zložky prostredia, organizmy, populácie, spoločenstvá aj celé ekosystémy (Supuka, 1991).
Človekom vytvorené mestské prostredie má teda svoju vlastnú dynamiku odlišnú od prostredia prirodzeného. Napríklad mestská zeleň vytvára neoddeliteľnú súčasť urbanistickej štruktúry sídel. Nie je iba architektonický doplnok, ale naopak pomáha vytvárať charakteristický obraz mesta. Poslanie zelene v sídlach má však oveľa širšie dimenzie. V súvislosti s klimatickými zmenami vystupujú do popredia environmentálne aspekty zelene v mestách. Plochy zelene v sídlach vytvárajú podmienky pre existenciu mnohých živočíšnych druhov. Predstavujú tak biotopy, na ktorých sa už síce prejavuje istý stupeň antropogénnej premeny prostredia, ktorý ovplyvňuje celkovú úroveň biodiverzity, ale tieto premeny plnia aj ekologickú funkciu (Tomaškin, J., 2011).
Spoločnosť si zväčša uvedomuje význam zdravého okolitého prostredia, hlavne z pohľadu zlepšenia kvality života. Preto sa mestá snažia zabudovať čo najviac zelene do ulíc. Chápanie a tvorba zelených plôch, tak ako všetko, podlieha určitým trendom. Vznikajú také typy , o ktorých v našich podmienkach ešte v nedávnej dobe nebolo počuť. V nasledujúcej práci sa opisuje umelo vytvorené spoločenstvo v urbanizovanom prostredí s príkladmi na meste Bratislava.