Semestrálna práca: Dôsledky inflácie
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,1 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Letecká fakulta
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Ekonómia
- Autor:patrik.estok
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:13 strán
- Zobrazené:1 726 x
- Stiahnuté:4 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42081
- Posledna úprava:11.05.2013
Inflácia
Vymedzenie inflácie, jej podstata a meranie
Inflácia je jav, ktorý zaujíma každý individuálny objekt. Vo všeobecnosti sa vzťahuje na trhové ceny a ich vzostup.
Inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku.
Z makroekonomického hľadiska je dôležité, aké sú celkové zmeny cien. Celkovú úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom cenová hladina. Potom hovoríme o vzostupoch a poklesoch.
Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny , a nie jednotlivých cien. S infláciou úzko súvisia ďalšie pojmy, a to sú dezinflácia a deflácia.
Dezinflácia znamená pokles miery inflácie, resp. snahu ukončiť infláciu, ktorou by sa nemala privodiť deflácia. Dezinflácia neznamená pokles cenovej hladiny, ale situáciu keď cenová hladina rastie pomalším tempom. ( t.j. ak inflácia v roku t-13% a v roku t+1-10% hovoríme o dezinflácií o 3%)
Ak celková cenová hladina poklesla, hovoríme o deflácií. Ide o zníženie celkovej cenovej hladiny. Najčastejšie sa deflácia vyjadruje ako opak inflácie, ktorá vzniká, keď celková cenová hladina klesá.
Cenové indexy a meranie inflácie
Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.
Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:
- index spotrebiteľských cien (CPI)
- index cien výrobcov ( PPI )
- deflátor DPH
...
Vymedzenie inflácie, jej podstata a meranie
Inflácia je jav, ktorý zaujíma každý individuálny objekt. Vo všeobecnosti sa vzťahuje na trhové ceny a ich vzostup.
Inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku.
Z makroekonomického hľadiska je dôležité, aké sú celkové zmeny cien. Celkovú úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom cenová hladina. Potom hovoríme o vzostupoch a poklesoch.
Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny , a nie jednotlivých cien. S infláciou úzko súvisia ďalšie pojmy, a to sú dezinflácia a deflácia.
Dezinflácia znamená pokles miery inflácie, resp. snahu ukončiť infláciu, ktorou by sa nemala privodiť deflácia. Dezinflácia neznamená pokles cenovej hladiny, ale situáciu keď cenová hladina rastie pomalším tempom. ( t.j. ak inflácia v roku t-13% a v roku t+1-10% hovoríme o dezinflácií o 3%)
Ak celková cenová hladina poklesla, hovoríme o deflácií. Ide o zníženie celkovej cenovej hladiny. Najčastejšie sa deflácia vyjadruje ako opak inflácie, ktorá vzniká, keď celková cenová hladina klesá.
Cenové indexy a meranie inflácie
Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.
Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:
- index spotrebiteľských cien (CPI)
- index cien výrobcov ( PPI )
- deflátor DPH
...