Staroveký Rím v období kráľovstva, právne postavenie obyvateľstva a štruktúra štátnych orgánov Počiatočným obdobím rímskych dejín je obdobie kráľovstva (753-510 pred Kr.).
Rimania sa rozdelili na patriciov (potomkov urodzených rodov, ktorí mali plné občianske práva) a plebejcov (boli to roľníci, remeselníci a obchodníci neurodzeného pôvodu, z veľkej časti prisťahovalci, ktorých práva boli obmedzené).
Okrem nich žili ešte v rímskej spoločnosti bezzemkovia (proletarii), ktorí nemali žiadny majetok, no mali osobnú slobodu a otroci, ktorí nemali ani majetok ani osobnú slobodu a právne neboli považovaní za ľudí, ale za veci.
Na čele Ríma stál kráľ – rex – ktorý bol volený a svoj titul užíval doživotne. Jeho poradným orgánom bola rada starších - senát.
Jeden z rímských kráľov Servius Tullius zaviedol reformu štátnej správy. ...
Systém štátnych orgánov v období republiky v starovekom Ríme - Obdobie rannej republiky (509 -264 pred Kr.) - Obdobie bojov Ríma za podmanenie Stredomoria (r. 264 – 133 pred Kr.) - Obdobie krízy republikánskeho zriadenia (r. 133 – 27 pred Kr.)
Systém štátnych orgánov: - Štátnymi orgánmi boli: a) Zhromaždenia ľudu b) Senát: moc zákonodárna, súdna, administratívna c) Magistráti: delili sa na riadnych; na magistrátov celého ľudu; patricijských a plebejských; kurulských a nekurulských; vyšších a nižších; ...