Pôvod a význam vegetácie v krajine Rastliny (vegetácia) sú významnou biotickou zložkou krajiny. Charakter vegetácie, jej usporiadanie, výmera, vzhľadové a štrukturálne znaky v krajine sú však oddávna ovplyvňované človekom. Významnou zložkou prirodzených ekosystémov je vegetácia. Vegetácia je dôležitým stabilizačným prvkom, eliminuje negatívne javy spojené s agrárnou aj industriálnou činnosťou a formuje obraz krajiny. Súčasťou vegetácie sú veľkoplošné formácie drevín a bylín (lesy), maloplošné skupiny stromov ako aj porasty krov a tráv. Dominantné z hľadiska vplyvu na prostredie a ostatné rastlinné druhy sú najmä drevinové zložky vegetácie – stromy a kry. Dreviny predstavujú reprodukovateľný zdroj biomasy (najmä dreva), z čoho vyplýva aj ich priamy hospodársky význam.
Kategorizácia a typy vegetácie v krajine Vegetačné prvky môžu byť: - prirodzené - umelé Význam vegetačných prvkov spočíva v ochrane pôdy, vodných zdrojov, v mikroklimatickom pôsobení, ako aj v ochrane a stabilizácii fauny. Významný je aj sociálny aspokt vegetačných prvkov v krajine vo vzťahu k možnostiam oddychu, rekreácie a vzdelávania ľudí.
Klasifikácia vegetácie v krajine Vplyvom ľudskej činnosti a zásahov do krajiny sa podiel lesnej vegetácie zredukoval na 41% z celkovej výmery SR.
Lesy – majú vo všeobecnosti pozitívny vplyv na stabilitu krajiny. Lesy majú produkčné, ekologické, enviromentálne a sociálno kultúrne funkcie, pričom podľa prioritného postavenia zabezpečovaných funkcií sa kategorizujú lesy na: - hospodárske - ochranné - lesy osobitného určenia
Ochranné lesy – sú lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach potenciálne ohrozených eróziou pôdy, vysokohorské lesy pod hranicou stromovej vegetácie, lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s kosodrevinou a ostatné lesy s prioritne pôdoochrannou funkciou. ...