I. Úvod • Základom fungovania trhovo orientovanej ekonomiky je rozvinutie celého finančného systému, ktorého rozhodujúcou zložkou je bankovníctvo. • Banky sú najdôležitejšími subjektmi sprostredkovania ponuky a dopytu po peniazoch postaveného na akumulovaní a znovurozdeľovaní finančných zdrojov. • Sú špecifické podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s peniazmi a poskytujú finančné služby za účelom dosiahnutia zisku. • Vzniku bánk predchádzal dlhý historický vývoj, pričom začiatkom bol vznik peňazí ako osobitného tovaru. • Deľba práce, špecializácia, postupne viedla k zániku naturálnej výmeny a k používaniu všeobecných ekvivalentov hodnoty – peňazí. • Peniaze – odborná literatúra obsahuje mnoho definícií napr. peniaze predstavujú všeobecnú pohľadávku, sú to poukážky na statky, sú akékoľvek aktívum, ktoré je všeobecne prijímané pri platení za tovary a služby. • Určujúcim faktorom, ktoré aktívum možno pokladať na peniaze, je schopnosť tohto aktíva plniť určité funkcie: a) ako prostriedok výmeny (musia byť všeobecne prijateľné), b) ako meradlo hodnoty (jednotka oceňovania aktív, tovarov a služieb), c) ako uschovateľ hodnôt úspor (v peňažnej a v nepeňažnej podobe). • Prvé počiatky peňazí mali podobu mincí zo vzácnych kovov. • Historicky preukázané prvé mince pochádzajú z obdobia 7. storočia p. n. l. (Fenícia – Lýdia) • Ako prvý podpísal funkciu peňazí antický filozof Aristoteles (384 – 322 p. n. l.) • V 18. a 19. storočí sa do obehu dostáva sústava papierových peňazí (bankovky – neeskontované zmenky obchodných bánk splatné na požiadanie a štátovky – dlhodobý úpis štátu). • Na území rakúsko-uhorskej monarchie prvé papierové peniaze (bankocetle) začala vydávať v roku 1726 Viedenská mestská banka (nestali sa však všeobecne uznávaným platidlom). • Na prelome 19. a 20. storočia vznikajú prvé bezhotovostné peniaze v súvislosti s ukladaním hotovosti na účty v bankách ich požitím na platby (úhrady). • Na území dnešného Slovenska prvé kovové mince razili a používali Kelti (3. storočie p. n. l.). • Po zániku keltskej civilizácie a prelome letopočtov a novom osídľovaní germánskym obyvateľstvom sa na území používali mince rímskeho a neskoršieho byzantského pôvodu. • Menová jednotka „koruna“ bola zavedená na celom území Rakúsko-Uhorska v roku 1892 (mince – zlaté a strieborné, bankovky až v roku 1901). • Po vzniku Československej republiky od roku 1918 sa na našom území menili peniaze celkom šesťkrát. • Prvá československá mena (Kčs) vznikla menovou odlukou roku 1919 okolkovaním starej rakúsko-uhorskej meny (vysoký kurz československej koruny oproti rakúskej a maďarskej korune podnietil masové falšovanie kolkov resp. nových bankoviek). • Druhýkrát sa menila v roku 1939 vznikom slovenského štátu. • Tretíkrát v roku 1945 návrat ku československej korune (na území obiehali slovenské koruny, pengó, nemecké marky, protektorátne koruny). • Štvrtýkrát v roku 1953 (jediná peňažná reforma – ostatné boli menové), pričom bola najtvrdšia v celých dejinách. Napríklad výmena do 300 Kčs kurz 15. nad 300 Kčs 1:50. Zároveň bol zrušený prídelový systém. • Piatykrát bola výmena v roku 1993 pri vzniku SR. • Šiestykrát bola výmena 1. 1. 2009 zavedením Eura.
II. Vývoj bankovej sústavy • Banky (prijímanie vkladov a poskytovanie úverov) vznikali postupne až v priebehu stredoveku (6 – 16. st.) hlavne vo významných strediskách obchodu (Taliansko). • Rozmach bánk nastal hlavne v 17. a 18. st. v súvislosti v priemyselnou revolúciou (Anglicko, Holandsko, Nemecko, atď.) ...