Seminárna práca: Belgicko - seminárna práca
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:96,3 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Prírodovedecká fakulta
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geografia
- Predmet:Regionálna geografia Európy
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:17 strán
- Zobrazené:4 939 x
- Stiahnuté:28 x
- Veľkosť:3,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:4229
- Posledna úprava:18.06.2017
Belgicko leží v severozápadnej Európe a má rozlohu 32 545km2. Jeho severnú hranicu tvorí Severné more (dĺžka pobrežia 66,5 km) a Holandsko (dĺžka hranice 450 km). Na východe susedí s Nemeckom (167 km) a Luxemburskom (148 km). Juhozápadným susedom je Francúzsko (1385 km).
1.2 Povrch
Povrch Belgicka, postupne sa zvažujúci od juhovýchodu k severozápadu, je dosť jednotvárny. Tvoria ho mierne zvlnené plošiny, ploché roviny a preliačiny. Iba v juhovýchodnej časti je jednotvárnosť porušená masívom Arden. Z hypsometrického hľadiska môžeme povrch Belgicka rozdeliť na tri základné oblasti: juhovýchodná (oblasť Arden) - s pahorkatinou Ardeny, stredná (stredné Belgicko) - mierne zvlnené plošiny v strednej časti a severozápadná (nízke Belgicko), tvorené nízkymi rovinami a preliačinami pri pobreží Severného mora. Značnú časť územia Belgicka (sever a stred územia) zaberá Severofrancúzska nížina, ktorá bola dlho močaristá a zaplavovaná morom.
Masív Ardeny vyplňuje podstatnú časť belgického juhu. Svojimi výbežkami zasahuje do Francúzska, Luxemburska a Nemecka. Jeho priemerná výška na belgickom území je 300 m n.m. . Severné svahy Arden sú skalnaté. Na južnom svahu sú široké údolia, okolo riek Semois a Sure, s veľmi úrodnou pôdou. Ardeny nie sú jednotlivým celkom. Preteká cez ne množstvo riek, ktoré ich rozdeľujú na niekoľko častí. Celkovo sa Ardeny postupne dvíhajú od JZ na SV. Najväčšie výšky dosahujú v SV Hautes Fagnes, blízko Nemeckej hranice. Tam sa tiež nachádza najvyšší bod Arden a celého územia Belgicka - Botrange - s nadmorskou výškou 694 m.
1.2 Povrch
Povrch Belgicka, postupne sa zvažujúci od juhovýchodu k severozápadu, je dosť jednotvárny. Tvoria ho mierne zvlnené plošiny, ploché roviny a preliačiny. Iba v juhovýchodnej časti je jednotvárnosť porušená masívom Arden. Z hypsometrického hľadiska môžeme povrch Belgicka rozdeliť na tri základné oblasti: juhovýchodná (oblasť Arden) - s pahorkatinou Ardeny, stredná (stredné Belgicko) - mierne zvlnené plošiny v strednej časti a severozápadná (nízke Belgicko), tvorené nízkymi rovinami a preliačinami pri pobreží Severného mora. Značnú časť územia Belgicka (sever a stred územia) zaberá Severofrancúzska nížina, ktorá bola dlho močaristá a zaplavovaná morom.
Masív Ardeny vyplňuje podstatnú časť belgického juhu. Svojimi výbežkami zasahuje do Francúzska, Luxemburska a Nemecka. Jeho priemerná výška na belgickom území je 300 m n.m. . Severné svahy Arden sú skalnaté. Na južnom svahu sú široké údolia, okolo riek Semois a Sure, s veľmi úrodnou pôdou. Ardeny nie sú jednotlivým celkom. Preteká cez ne množstvo riek, ktoré ich rozdeľujú na niekoľko častí. Celkovo sa Ardeny postupne dvíhajú od JZ na SV. Najväčšie výšky dosahujú v SV Hautes Fagnes, blízko Nemeckej hranice. Tam sa tiež nachádza najvyšší bod Arden a celého územia Belgicka - Botrange - s nadmorskou výškou 694 m.