Prednášky: Agrárny marketing (prednášky z celého semestra)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,3 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta ekonomiky a manažmentu
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Marketing
- Predmet:Agrárny marketing
- Študijný program:Ekonomika podniku
- Autor:sunnygirl4
- Ročník:4. ročník
- Rozsah A4:16 strán
- Zobrazené:1 047 x
- Stiahnuté:11 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42298
- Posledna úprava:19.08.2013
Poľnohospodárstvo SR
Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov oveľa viac ako iné odvetvia hospodárstva. Vyplýva to priamo y ich podstaty. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti pôd a ani šľachtiteľské práce nezasiahli do zvýšenia produkcie.
Rozmach priemyslu koncom 19. St. a najmä v 20. St. mal vplyv aj na zvýšenie intenzifikácie poľnoh. Na začiatku 20.st. sa viac ako tri pätiny obyv. SR živilo poľnoho. výrobou. Výmery pozemkov a kvalita pôdy najmä v členitých horských častiach nezabezpečovali obživu na poľnoho. viazaného obyvateľstva. Výrazným sprievodným javom bolo preto vysťahovalectvo a odchody na sezónne práce.
V r. 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľno. výroby. Jeho faktickú náplň tvorila kolektivizácia poľnoh., odovzdávanie pôdy, techniky a hospodárskych zvierat družstvám. V 70. rokoch sa pôvodné družstvá (obhospodarujúce väčšinou chotár jednej dediny) spájali do väčších aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom a iné. Napriek mnohým nedostatkom, kt. v poľnoh. existovali, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť hektárové výnosy na trojnásobok v porovnaní s obdobím pred 2.sv. vojnou. Pri trvalom poklese pracovníkov v poľnoh. (celosvetový trend) sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po r. 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny, kt. sa prejavili aj v poľnoh. Systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadať....
Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov oveľa viac ako iné odvetvia hospodárstva. Vyplýva to priamo y ich podstaty. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti pôd a ani šľachtiteľské práce nezasiahli do zvýšenia produkcie.
Rozmach priemyslu koncom 19. St. a najmä v 20. St. mal vplyv aj na zvýšenie intenzifikácie poľnoh. Na začiatku 20.st. sa viac ako tri pätiny obyv. SR živilo poľnoho. výrobou. Výmery pozemkov a kvalita pôdy najmä v členitých horských častiach nezabezpečovali obživu na poľnoho. viazaného obyvateľstva. Výrazným sprievodným javom bolo preto vysťahovalectvo a odchody na sezónne práce.
V r. 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľno. výroby. Jeho faktickú náplň tvorila kolektivizácia poľnoh., odovzdávanie pôdy, techniky a hospodárskych zvierat družstvám. V 70. rokoch sa pôvodné družstvá (obhospodarujúce väčšinou chotár jednej dediny) spájali do väčších aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom a iné. Napriek mnohým nedostatkom, kt. v poľnoh. existovali, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť hektárové výnosy na trojnásobok v porovnaní s obdobím pred 2.sv. vojnou. Pri trvalom poklese pracovníkov v poľnoh. (celosvetový trend) sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po r. 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny, kt. sa prejavili aj v poľnoh. Systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadať....