Seminárna práca: Poľsko - seminárna práca
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Prírodovedecká fakulta
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geografia
- Predmet:Regionálna geografia Európy
- Dokumentácia:Stiahni
- Rozsah A4:19 strán
- Zobrazené:3 179 x
- Stiahnuté:22 x
- Veľkosť:0,9 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:4231
- Posledna úprava:18.06.2017
1.1. Poloha a rozloha
Poľsko, štát s rozlohou 312 683 km2, sa nachádza v strednej Európe. Zo severu je obmývané Baltským morom, z východu susedí s Bieloruskom, Ruskom, Litvou a Ukrajinou, z juhu so Slovenskom, Českom a zo západu s Nemeckom.
1.2. Geológia a geomorfológia
Značnú časť rozlohy štátu, ktorý leží v severovýchodnej časti Strednej Európy zaberá nížina, ktorú vytváral pevninský ľadovec. Pozostatkami tohto zaľadnenia je Mazúrska jazerná pahorkatina a Pomoranská jazerná pahorkatina s nespočetným množstvom jazier a medzi nimi morénové pahorkatiny. Povrch územia sa smerom na juh stupňovite dvíha, kým Poľské stredohorie dosahuje výšku nad 600 m, Sudety presahujú výšku 1000-1600 m, najvyššie štíty Karpát presahujú vo Vysokých Tatrách aj 2000 m. Z geologickej stavby je významný predhercýnsky podklad, ktorý vystupuje na povrch v najvyššej časti Malopoľskej vysočiny v Svätokrížských horách. Tvorený je prvohornými bridlicami, pieskovcami a kremencami. Bolo postihnuté kaledonským vrásnením a neskoršie hercýnskym vrásnením. V Sliezskej plošine vystupujú v podloží triasu uhľonosné vrstvy vrchného karbónu. Najvyšším vrchom v Poľsku sú Rysy ( 2499 m ) vo Vysokých Tatrách.
Poľsko, štát s rozlohou 312 683 km2, sa nachádza v strednej Európe. Zo severu je obmývané Baltským morom, z východu susedí s Bieloruskom, Ruskom, Litvou a Ukrajinou, z juhu so Slovenskom, Českom a zo západu s Nemeckom.
1.2. Geológia a geomorfológia
Značnú časť rozlohy štátu, ktorý leží v severovýchodnej časti Strednej Európy zaberá nížina, ktorú vytváral pevninský ľadovec. Pozostatkami tohto zaľadnenia je Mazúrska jazerná pahorkatina a Pomoranská jazerná pahorkatina s nespočetným množstvom jazier a medzi nimi morénové pahorkatiny. Povrch územia sa smerom na juh stupňovite dvíha, kým Poľské stredohorie dosahuje výšku nad 600 m, Sudety presahujú výšku 1000-1600 m, najvyššie štíty Karpát presahujú vo Vysokých Tatrách aj 2000 m. Z geologickej stavby je významný predhercýnsky podklad, ktorý vystupuje na povrch v najvyššej časti Malopoľskej vysočiny v Svätokrížských horách. Tvorený je prvohornými bridlicami, pieskovcami a kremencami. Bolo postihnuté kaledonským vrásnením a neskoršie hercýnskym vrásnením. V Sliezskej plošine vystupujú v podloží triasu uhľonosné vrstvy vrchného karbónu. Najvyšším vrchom v Poľsku sú Rysy ( 2499 m ) vo Vysokých Tatrách.