Obsahuje rozdelenie kultúr, popis a krajiny charakteristické pre tieto typy - propartnerské a protransakčné kultúry, monochronické a polychronické kultúry, sebaovládajúce a expresívne kultúry, podrobnejší popis pri obchodných rokovaniach s Čínou alebo Japonskom.
V súčasnosti s rastúcou internacionalizáciou podnikania nadobúda čoraz väčší význam otázka zvládnutia medzikultúrnych rozdielov. Napriek tomu, že teoretici aj odborníci z praxe sú si vedomí nutnosti úspešného fungovania spolupráce a komunikácie v dimenziách medzinárodného podnikania, prax názorne ukazuje zložitosť problematiky odstraňovania prekážok, ktoré v tejto oblasti vznikajú. Globalizácia ako jeden z efektov prináša zo sebou aj formovanie rôznych podôb zoskupení podnikateľských subjektov a to nielen na národnej úrovni, ale najmä na úrovni medzinárodnej. Z tejto skutočnosti vyplýva realita stretu, prieniku a následnej nutnosti spolupráce a komunikácie medzi kultúrami rôznych krajín, národov a národností. Ako píše D. Kokavcová: „V tejto súvislosti nadobúda čoraz väčší význam otázka multikultúrnej výchovy manažérov ako aj ostatných pracovníkov vo všetkých typoch ekonomických subjektov, ktoré vstupujú do procesu internacionalizácie a globalizácie.“