Podrobný materiál k predmetu: Metódy SP s jednotlivcom. Je to spracovanie a doplnenie publikácií Vereš, Slovák - Metódy SP. Stačí ku skúške. (Ondrušová, 2010): Teoretické poznatky sociálnej práce sa aplikujú do praxe prostredníctvom metód sociálnej práce. Metóda: postup ako analyzovať a riešiť socálny problém jednotlivca, skupiny či celku. V tejto aplikácii je dôležité poznanie znakov sociálnej práce, ktorými sú: - funkcie a ciele sú v súlade s funkciami celej spoločnosti, - motivácia klientov ku zmene ( prevláda nad direktívou či represiou) - k zmene nedôjde za krátky čas. Poznanie týchto znakov vedie sociálnu prácu k tomu, aby ho prvé neúspechy neodradili a aby si zvolil vhodnejšie metódy. Každý sociálny pracovník zhromažďuje údaje, študuje sociálnu situáciu, triedi materiál, plánuje a navrhuje za participácie klienta plán riešenia, zaznamenáva výsledky. Z toho vyplýva niekoľko etáp sociálnej práce: - Evidencia: prvý kontakt, hľadanie možnosti vzájomného dorozumenia, zistiť kde vidí klient svoj problém - Diagnostika: zisťovanie a hľadanie príčin, identifikácia problému ( rozhovor, anamnéza, analýza správa a posudkov.) - Navrhovanie riešenia: hľadanie spôsobov a riešenia stavať na pozitívnych vlastnostiach klienta. - Intervencia: realizácia, informovať o situáciácií a možných následkoch. - Zaznamenávanie: dokumentácia ( možnosť ďalšej intervencie). Spôsoby práce na : Mikro úrovni- sociálna práca s jednotlivcom Mezo úrovni- sociálna práca so skupinou Makro úrovni- sociálna práca s komunitou Meta úrovni – sociálna práca so spoločnosťou
Tieto úrovne sa navzájom prelínajú alebo môžu prebiehať súčasne. Úlohou sociálneho pracovníka je vyťažiť čo najviac informácii, vytvoriť priestor pre vzájomné vnímanie.
Tokárová ( 2003): Sociálny pracovník musí vedieť: - aktívne počúvať ( reflexia – čo hovorí, empatia – čo prežíva, rozhodnutie – načúvať zámerom klienta) - pracovať s otázkami ( jasné a zrozumiteľné otázky) - doceniť 1. kontakt ( oslovovanie menom) - doceniť ukončenie rozhovoru ( podporiť) - doceniť význam prostredia ( nerušené prostredie) - poznať podmienky zlyhania komunikácie Dôležitá je aj neverbálna komunikácia ( mimika, gestika, posturika, haptika, proxemika).