Vypracované otázky: Vypracované otázky z Biológie
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:89,1 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Biológia
- Predmet:Biológia
- Študijný program:Kynológia
- Autor:zpke28
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:76 strán
- Zobrazené:4 514 x
- Stiahnuté:36 x
- Veľkosť:2,2 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42503
- Posledna úprava:22.12.2013
1. Základná charakteristika biologických vied
Biologické vedy sa zaoberajú štúdiom živých sústav. Biológia je veda o živých organizmoch, ich štruktúre, funkciách, vzájomných vzťahoch živých organizmoch na rôznych úrovniach organizácie a vzťahoch medzi živými organizmami a prostredím. Pojem biológia zaviedol v roku 1802 Jean-Baptiste Lamarck (1744-1829). Biologické vedy môžeme členiť z hľadiska viacerých kritérií. Na základe hlavných skupín živých sústav delíme biologické vedy na (širší rozsah):
1. mikrobiologické vedy
2. botanické vedy
3. zoologické vedy
4. antropológia Vyhynuté skupiny organizmov študuje paleontológia. Podľa predmetu študovaného v užšom rozsahu:
1. mikrobiológiu delíme: virológia, bakteriológia, mykológia (náuka o hubách, tiež zaraďovaná do botaniky), protozoológia (náuka o prvokoch, tiež zaraďovaná do zoológie)
2. botanika sa delí: algológia (náuka o riasach), bryológia (náuka o machoch), lichenológia (náuka o lišajníkoch), graminológia (náuka o trávach), dendrológia (náuka o drevinách)
3. zoológia sa delí: malakozoológia, entomológia, ichtyológia, herpetológia, ornitológia, mammalógia (teriológia) Vedy študujúce určité vlastnosti živých sústav:
1. molekulárna biológia - skúma vzťah štruktúry, interakcie a usporiadanie biomakromolekúl k ich funkcii a prejavu v základných životných procesoch
2. morfológia - anatómia (skúma vnútornú stavbu a formu orgánov: systematická, topografická, patologická), organológia (zaoberá sa vnútornými tvarmi a stavbou orgánov a taktiež ich vznikom: popisná, komparatívna, fylogenetická, experimentálna), histológia (náuka o tkanivách mnohobunkových organizmoch)
3. fyziológia (študuje funkcie jednotlivých komponentov a orgánov živých sústav)
4. genetika (študuje dedičnosť a premenlivosť organizmov)
5. embryológia (študuje vývoj zárodku)
6. imunológia (študuje obranné funkcie organizmov)
7. etológia (študuje prejavy, funkcie a evolúciu správania živočíchov a človeka)
8. parazitológia
9. ekológia
10. biogeografia
...
2. Charakteristika vedeckej práce v biológii
Gnozeológia ako časť filozofie je náuka o poznaní. Metodológia skúma vedecké metódy, t. j. všeobecne platné cesty, formy a postupy, ktorými každá veda získava poznatky a pomocou ktorých buduje vedecký systém. Základné vedecké fakty získava biológia metódami pozorovaním a pokusom (experiment). Logické postupy pri vedeckej práci:
• porovnávacia metóda - zisťuje zhody a rozdiely
• analýza a syntéza - najmä kauzálna analýza
• analogická metóda - ak sa dva objekty zhodujú v istom počte znakov, usudzujeme, že sa môžu zhodovať aj v iných znakoch
• modely a modelovanie - modelové objekty sú organizmy, na ktorých sa pozorovaný jav skúma ľahšie než na iných organizmoch
• zovšeobecnenie (generalizácia) - určité zistenia vzťahujeme na veľký počet javov, prípadne na všetky javy toho istého alebo podobného súboru. Hypotézy sú pokusy o vysvetlenie, zdôvodnenie určitých javov, ktoré sa spravidla opierajú o celý rad overených poznatkov (predpokladaný vedecký záver). Vedecký zákon vyjadruje konštantný vzťah medzi javmi alebo procesmi istej oblasti skutočnosti (vyžaduje presné formulácie z presných dát).
Biologické vedy sa zaoberajú štúdiom živých sústav. Biológia je veda o živých organizmoch, ich štruktúre, funkciách, vzájomných vzťahoch živých organizmoch na rôznych úrovniach organizácie a vzťahoch medzi živými organizmami a prostredím. Pojem biológia zaviedol v roku 1802 Jean-Baptiste Lamarck (1744-1829). Biologické vedy môžeme členiť z hľadiska viacerých kritérií. Na základe hlavných skupín živých sústav delíme biologické vedy na (širší rozsah):
1. mikrobiologické vedy
2. botanické vedy
3. zoologické vedy
4. antropológia Vyhynuté skupiny organizmov študuje paleontológia. Podľa predmetu študovaného v užšom rozsahu:
1. mikrobiológiu delíme: virológia, bakteriológia, mykológia (náuka o hubách, tiež zaraďovaná do botaniky), protozoológia (náuka o prvokoch, tiež zaraďovaná do zoológie)
2. botanika sa delí: algológia (náuka o riasach), bryológia (náuka o machoch), lichenológia (náuka o lišajníkoch), graminológia (náuka o trávach), dendrológia (náuka o drevinách)
3. zoológia sa delí: malakozoológia, entomológia, ichtyológia, herpetológia, ornitológia, mammalógia (teriológia) Vedy študujúce určité vlastnosti živých sústav:
1. molekulárna biológia - skúma vzťah štruktúry, interakcie a usporiadanie biomakromolekúl k ich funkcii a prejavu v základných životných procesoch
2. morfológia - anatómia (skúma vnútornú stavbu a formu orgánov: systematická, topografická, patologická), organológia (zaoberá sa vnútornými tvarmi a stavbou orgánov a taktiež ich vznikom: popisná, komparatívna, fylogenetická, experimentálna), histológia (náuka o tkanivách mnohobunkových organizmoch)
3. fyziológia (študuje funkcie jednotlivých komponentov a orgánov živých sústav)
4. genetika (študuje dedičnosť a premenlivosť organizmov)
5. embryológia (študuje vývoj zárodku)
6. imunológia (študuje obranné funkcie organizmov)
7. etológia (študuje prejavy, funkcie a evolúciu správania živočíchov a človeka)
8. parazitológia
9. ekológia
10. biogeografia
...
2. Charakteristika vedeckej práce v biológii
Gnozeológia ako časť filozofie je náuka o poznaní. Metodológia skúma vedecké metódy, t. j. všeobecne platné cesty, formy a postupy, ktorými každá veda získava poznatky a pomocou ktorých buduje vedecký systém. Základné vedecké fakty získava biológia metódami pozorovaním a pokusom (experiment). Logické postupy pri vedeckej práci:
• porovnávacia metóda - zisťuje zhody a rozdiely
• analýza a syntéza - najmä kauzálna analýza
• analogická metóda - ak sa dva objekty zhodujú v istom počte znakov, usudzujeme, že sa môžu zhodovať aj v iných znakoch
• modely a modelovanie - modelové objekty sú organizmy, na ktorých sa pozorovaný jav skúma ľahšie než na iných organizmoch
• zovšeobecnenie (generalizácia) - určité zistenia vzťahujeme na veľký počet javov, prípadne na všetky javy toho istého alebo podobného súboru. Hypotézy sú pokusy o vysvetlenie, zdôvodnenie určitých javov, ktoré sa spravidla opierajú o celý rad overených poznatkov (predpokladaný vedecký záver). Vedecký zákon vyjadruje konštantný vzťah medzi javmi alebo procesmi istej oblasti skutočnosti (vyžaduje presné formulácie z presných dát).