Semestrálna práca: Úloha medzinárodných organizácií v svetových zdrojoch a produkcii

Využívanie svetových zdrojov je jednou z najaktuálnejších tém diskutovaných medzi odborníkmi, ale aj témou, priťahujúcou čoraz viac pozornosť laickej verejnosti, teda nás všetkých. Niet sa čomu čudovať, prírodné zdroje našej planéty nie sú nevyčerpateľné, je teda nutné zaoberať sa otázkou, ako ďalej, aké alternatívne technológie budú uspokojovať rastúci smäd svetových ekonomík po energiách a potravinových zdrojoch. Okrem svetových zdrojov, rezonuje v diskusiách na rôznych úrovniach aj otázka ich transformácie na svetovú produkciu, na všetky statky a služby, ktoré skonzumujeme či použijeme na vytváranie ďalších produktov. Za najbežnejší ukazovateľ porovnávajúci výkonnosť národných ekonomík môžeme považovať rast hrubého domáceho produktu (HDP), teda percento ročného zvýšenia krajín sa vyvíja, samozrejme, aj celková svetová výroba. Svetová produkcia má tendenciu rásť (5,1% v r.2004, 4,3% v r.20051), s čím je spojené aj intenzívnejšie využívanie surovinových a energetických zdrojov, čo zase negatívne vplýva na životné prostredie. Úloha medzinárodných organizácií pri využívaní svetových zdrojov a ovplyvňovaní svetovej produkcie nie je malá. Pokúsim sa zhrnúť niekoľko najdôležitejších aspektov ich vplyvu a niektoré z nich, ktoré považujem za zvlášť zaujímavé, charakterizujem podrobnejšie. Myslím si, že táto téma je dostatočne dôležitá v dnešnej dobe na to, aby sa o nej stále viac a viac diskutovalo, to znamená, že by sa mala dostať do povedomia širšej verejnosti a do pozornosti svetových médií. Problémy s prírodnými zdrojmi nemožno donekonečna odkladať, budúce generácie ľudstva budú mať čo robiť, aby sa so všetkými starosťami vysporiadali. Pri dnešnej spotrebe a tempe jej rastu (zoberme si gigantickú surovinovú a energetickú spotrebu Číny, Indie, USA, Japonska či EÚ) sa mnohé zdroje energie a surovín môžu vyčerpať už v priebehu niekoľkých desaťročí. Preto je nutné, aby sa medzinárodné organizácie viac zúčastňovali na rozhodovaní o svetových zdrojoch a produkcii, pretože samotné štáty a medzinárodné korporácie nie sú schopné správať sa predvídavo a s ohľadom na budúcnosť. Väčšina ekonomík by sa správala iba s prihliadnutím na prítomnosť, či krátku budúcnosť v záujme zvyšovania ekonomického blahobytu