Semestrálna práca: Charakteristika a význam vybraných druhov drevín vhodných pre úpravu poľnohospodárskej krajiny mesta
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:97,9 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Ekológia a environmentalistika
- Predmet:Ochrana a tvorba poľnohospodárskej krajiny
- Študijný program:Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
- Autor:natalya182
- Ročník:4. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:2 111 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:1,0 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42647
- Posledna úprava:03.01.2014
Charakteristika obce Zeleneč; charakteristika, popis, význam a využitie vybraných listnantých (lipa malolistá, lipa velkolistá, pagaštan konský) a ihličnatých (jedla obrovská, smrek obyčajný) stromov.
1. CHARAKTERISTIKA OBCE ZELENEČ
1.1 História obce
Územie dnešného Zelenča bolo už osídlené v rokoch 4500-3000 pred Kristom. Od kultúry lengyelskej cez eneolit, dobu bronzovú, železnú až po dobu rímsku a slovanskú.
Prvá historická zmienka o Zelenči sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z 13.mája 1243, kde sa uvádza pod názvom SEELENCH, kedy ju Belo IV. daruje bratislavskému mešťanostovi Wochovi, ktorý dostal tieto pozemky ako znak vďačnosti za preukázané služby pri ohrození kráľovstva Tatarmi, do osobného vlastníctva, ako aj do večného vlastníctva jeho potomkov.
V druhej listine zo 14. októbra 1260 Bela IV. vymieňa pozemok v Strhároch a Kleňanoch synom Wacíka, známym grófa Dubuka, za pozemok v župe bratislavskej...
1.2 Poloha obce
Obec sa rozprestiera so svojimi 2 496 obyvateľmi (k 1.1.2012) na juh od okresného mesta Trnavy, na rovinatej Trnavskej sprašovej tabuli s nadmorskou výškou 146 - 149 m. Tento okres spadá pod Trnavský kraj i VÚC. Katastrálne územie obce patrí do teplej a suchej oblasti s atmosferickými zrážkami 550 - 600 mm a s priemernou ročnou teplotou 16,4° C.
Pôdy v chotári sú väčšinou pôvodu diluviálneho (staršie naplaveniny). Najväčšiu plochu zaberá orná pôda, najmenšiu však stromová zeleň - lesná, uličná - rozptýlená...
1.3 Rozloha obce
Zelenečský chotár je pomerne rozsiahly. Je situovaný na veľkej trnavskej sprašovej tabuli. Z toho vyplýva aj jeho skladba. Celková výmera pôdy činí 1 023,95 hektára. Prakticky je to všetko orná pôda. Černozeme tvoria 967,53 hektára a lužná pôda činí 56,42 hektára, ktorá sa nachádza pozdĺž riečky Parná a na sútoku riečok Trnávky a Parnej. Lesy, háje, lesné porasty v tomto chotári nenájdeme - iba menšie stromové aleje vedľa ciest.
1.4 Podnebie
Klimatické pomery v každej skúmanej oblasti ovplyvňuje predovšetkým vzdušné prúdenie, nadmorská výška terénu, výdatnosť zrážok a pod. Zeleneč a jeho okolie patrí do klimaticky teplej oblasti, ktorú reprezentuje teplé a suché podnebie s miernou zimou a dlhším slnečným svitom.
Tropických dní (t max ≥ 30°C) tu býva v priebehu roka 18, letných dní (t max ≥ 25°C) 70, mrazivých (t min ≤ 0,1°C) 96, ľadových dní (t max ≤ - 0,1°C) 30 a priemerný počet dní so silným mrazom (t min ≤ - 10,1°C) je 13.
Veľmi teplá a suchá agroklimatická oblasť je určujúcim faktorom aj pre miestne fenologické termíny. Z dlhodobých pozorovaní spomeniem aspoň niektoré: Začiatok sejby jarného jačmeňa 10. 3. až 15. 3. Ozimná raž sa seje v poslednej dekáde septembra a jej žatva začína okolo 5. júla. Žatva ovsa začína okolo 20. 7., žatva jarného jačmeňa asi o týždeň skôr. Zber kukurice na zrno sa realizuje v polovici septembra.
1.5 Vodstvo
Územie je po hydrografickej stránke súčasťou povodia Váhu. Zo severnej strany je odvodňované potokmi Parná a Trnávka. Podľa pozorovacej stanice SHMÚ Trnava priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 560 mm a výparu 460 mm.
...
1. CHARAKTERISTIKA OBCE ZELENEČ
1.1 História obce
Územie dnešného Zelenča bolo už osídlené v rokoch 4500-3000 pred Kristom. Od kultúry lengyelskej cez eneolit, dobu bronzovú, železnú až po dobu rímsku a slovanskú.
Prvá historická zmienka o Zelenči sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z 13.mája 1243, kde sa uvádza pod názvom SEELENCH, kedy ju Belo IV. daruje bratislavskému mešťanostovi Wochovi, ktorý dostal tieto pozemky ako znak vďačnosti za preukázané služby pri ohrození kráľovstva Tatarmi, do osobného vlastníctva, ako aj do večného vlastníctva jeho potomkov.
V druhej listine zo 14. októbra 1260 Bela IV. vymieňa pozemok v Strhároch a Kleňanoch synom Wacíka, známym grófa Dubuka, za pozemok v župe bratislavskej...
1.2 Poloha obce
Obec sa rozprestiera so svojimi 2 496 obyvateľmi (k 1.1.2012) na juh od okresného mesta Trnavy, na rovinatej Trnavskej sprašovej tabuli s nadmorskou výškou 146 - 149 m. Tento okres spadá pod Trnavský kraj i VÚC. Katastrálne územie obce patrí do teplej a suchej oblasti s atmosferickými zrážkami 550 - 600 mm a s priemernou ročnou teplotou 16,4° C.
Pôdy v chotári sú väčšinou pôvodu diluviálneho (staršie naplaveniny). Najväčšiu plochu zaberá orná pôda, najmenšiu však stromová zeleň - lesná, uličná - rozptýlená...
1.3 Rozloha obce
Zelenečský chotár je pomerne rozsiahly. Je situovaný na veľkej trnavskej sprašovej tabuli. Z toho vyplýva aj jeho skladba. Celková výmera pôdy činí 1 023,95 hektára. Prakticky je to všetko orná pôda. Černozeme tvoria 967,53 hektára a lužná pôda činí 56,42 hektára, ktorá sa nachádza pozdĺž riečky Parná a na sútoku riečok Trnávky a Parnej. Lesy, háje, lesné porasty v tomto chotári nenájdeme - iba menšie stromové aleje vedľa ciest.
1.4 Podnebie
Klimatické pomery v každej skúmanej oblasti ovplyvňuje predovšetkým vzdušné prúdenie, nadmorská výška terénu, výdatnosť zrážok a pod. Zeleneč a jeho okolie patrí do klimaticky teplej oblasti, ktorú reprezentuje teplé a suché podnebie s miernou zimou a dlhším slnečným svitom.
Tropických dní (t max ≥ 30°C) tu býva v priebehu roka 18, letných dní (t max ≥ 25°C) 70, mrazivých (t min ≤ 0,1°C) 96, ľadových dní (t max ≤ - 0,1°C) 30 a priemerný počet dní so silným mrazom (t min ≤ - 10,1°C) je 13.
Veľmi teplá a suchá agroklimatická oblasť je určujúcim faktorom aj pre miestne fenologické termíny. Z dlhodobých pozorovaní spomeniem aspoň niektoré: Začiatok sejby jarného jačmeňa 10. 3. až 15. 3. Ozimná raž sa seje v poslednej dekáde septembra a jej žatva začína okolo 5. júla. Žatva ovsa začína okolo 20. 7., žatva jarného jačmeňa asi o týždeň skôr. Zber kukurice na zrno sa realizuje v polovici septembra.
1.5 Vodstvo
Územie je po hydrografickej stránke súčasťou povodia Váhu. Zo severnej strany je odvodňované potokmi Parná a Trnávka. Podľa pozorovacej stanice SHMÚ Trnava priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 560 mm a výparu 460 mm.
...