Pozitivizmus Pozitivizmus (z lat. pozitivus-kladný) vyžaduje od každej vedy,aby nevychádzala iba z faktov,ako zmyslovo vnímaťeľných skutočností,ale aby sa obmedzila na ich zisťovanie a spájanie prostredníctvom zákonov.Pozitivizmus vznikol ako svojrázna reakcia na neschopnosť špekulatívnej filozofie vyriešiť filozofické problémy ,ktoré nastolil vývin vied.Pozitivizmus upadol však do opačného extrému a vôbec odmietol teoretické špekulácie,čisto rozumové úvahy ako prostriedok na získanie poznatkov.Problémy,pojmy a výroky predchádzajúcej filozofie (o bytí,podstatách atď),ktoré nemôžeme pre ich odlišnú abstraktnosť ani vyriešiť,ani overiť skúsenosťou,označil pozitivizmus za nepravdivé alebo zmysluprázdne. Pozitivizmus založil Hume,jeho hlavným stúpencom bol práve A. Comte.Comte patril medzi stúpencov tzv. prvého pozitivizmu.Ten venoval spolu s problémamy teórie poznania a logiky najväčšiu pozornosť sociológií (pretvorenie spoločnosti na vedeckom základe).Podľa Comta musia všetky vedy prejsť troma vývojovými štádiamy : teologickým,tu sa vysvetľujú všetky udalosti zásahom bohov alebo jediného Boha,metafyzickým,ktoré pracuje s obyčajnými pojmami a