Esej: Renesancia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:65,2 %
- Typ:Esej
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Stavebná fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Architektúra
- Predmet:Dejiny staviteľstva
- Študijný program:Pozemné stavby
- Autor:peppo
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 012 x
- Stiahnuté:0 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:42829
- Posledna úprava:05.04.2019
Renesancia
Charakteristika
Renesancia, znamená v preklade znovuzrodenie či obrodenie - totiž, ako sa myslelo, znovuzrodenie antickej kultúry, teda i umenia a v jeho rámci tiež architektúru.
Kolískou renesancie je Taliansko. Prvá generácia renesančných architektov však vychádzala ešte zo starokresťanských stavieb a z tzv. protorenesancie, ktoré cielene pokladala za starorímske. Až ďalší umelci študujú skutočné antické stavební pamiatky a vyvodzujú z nich poučenie pre vlastní tvorbu, ktorá však nie je kopírovaním ani bezduchým napodobovaním rímskej architektúry.
Prvá stavba čistých renesančných foriem, florentský nalezinec Filipa Brunelleschiho, sa stavia roku 1420.
Do českých krajín prichádza renesancia ešte za rozkvetu neskorej gotiky r. 1492 a asi do r. 1538 ju možno označovať za včasnú alebo rannú. Po nej, približne do r. 1580, nastupuje vrcholná renesancia, a zbytok storočia a začiatok nasledujúceho, až do r. 1620, vyplňuje neskorá renesancia, ktorú prestupuje manýrizmus. Celú túto dobu sa však vyskytujú gotické prvky rôzneho druhu a povahy, ktoré z časti prežívajú a z časti sa ich užíva úmyselne.
Znaky slohu
Vychádzajúc z antických vzorov, preberá renesancia cez rímsku architektúru v podstate grécky systém zvislej podpory - stĺpu a vodorovného bremena - klady, tvoreného architrávem, vlysom a rímsu, ďalej z rímskeho staviteľstva pilier, oblúk a klenbu, a tieto motívy niekedy navzájom kombinuje.
Stĺpové rády, ktorých využíva, radí spravidla podľa tzv. klasickej nadradenosti - od najjednoduchších a najhmotnejších dole k najdekoratívnejším a najsubtílnejším smerom nahor, a to napríklad v arkádach, pričom do prízemia se niekedy namiesto stĺpu stavia hranolový pilier. Podľa tejto nadradenosti nasledujú jednotlivé rady zdola nahor v tomto poradí: toskánský, zvaný niekedy rímskodórský, iónsky, korintský a kompozitní. Oproti klasickým vzorom mávajú stĺpky vrcholnej renesancie namiesto kanelur, povrchového zvislého žliabkovania, hladké dierky. Spolu zo stĺpmi a polostĺpmi sa v tomto období uplatňuje tiež plno vyvinutý pilastr.
Renesančná architektúra pôsobí staticky kladným vrstvením horizontálnych (vodorovných) poschodí, len niekedy oddelených rímsami, a tento dojem zosilňuje atika, typický renesančný zakončovaní článok nad hlavnou rímsou, užívaná často miesto tradičných štítov a občas kryjúc opačný sklon strechy, s úžľabím uprostred.
Fasáda, až na ostenie okien - pre renesanciu sú príznačné združené okná v společnom ostení - a portálov, je plošná, členenie nedodáva stene architektonická plasticita, ale buď maľba (časté a najjednoduchšie bývajú nárožnéíšedé, vzácnejšie červené alebo žlté obdĺžniky), alebo sgrafito, obvykle napodobujúc iluzívne diamantový rez.
Charakteristika
Renesancia, znamená v preklade znovuzrodenie či obrodenie - totiž, ako sa myslelo, znovuzrodenie antickej kultúry, teda i umenia a v jeho rámci tiež architektúru.
Kolískou renesancie je Taliansko. Prvá generácia renesančných architektov však vychádzala ešte zo starokresťanských stavieb a z tzv. protorenesancie, ktoré cielene pokladala za starorímske. Až ďalší umelci študujú skutočné antické stavební pamiatky a vyvodzujú z nich poučenie pre vlastní tvorbu, ktorá však nie je kopírovaním ani bezduchým napodobovaním rímskej architektúry.
Prvá stavba čistých renesančných foriem, florentský nalezinec Filipa Brunelleschiho, sa stavia roku 1420.
Do českých krajín prichádza renesancia ešte za rozkvetu neskorej gotiky r. 1492 a asi do r. 1538 ju možno označovať za včasnú alebo rannú. Po nej, približne do r. 1580, nastupuje vrcholná renesancia, a zbytok storočia a začiatok nasledujúceho, až do r. 1620, vyplňuje neskorá renesancia, ktorú prestupuje manýrizmus. Celú túto dobu sa však vyskytujú gotické prvky rôzneho druhu a povahy, ktoré z časti prežívajú a z časti sa ich užíva úmyselne.
Znaky slohu
Vychádzajúc z antických vzorov, preberá renesancia cez rímsku architektúru v podstate grécky systém zvislej podpory - stĺpu a vodorovného bremena - klady, tvoreného architrávem, vlysom a rímsu, ďalej z rímskeho staviteľstva pilier, oblúk a klenbu, a tieto motívy niekedy navzájom kombinuje.
Stĺpové rády, ktorých využíva, radí spravidla podľa tzv. klasickej nadradenosti - od najjednoduchších a najhmotnejších dole k najdekoratívnejším a najsubtílnejším smerom nahor, a to napríklad v arkádach, pričom do prízemia se niekedy namiesto stĺpu stavia hranolový pilier. Podľa tejto nadradenosti nasledujú jednotlivé rady zdola nahor v tomto poradí: toskánský, zvaný niekedy rímskodórský, iónsky, korintský a kompozitní. Oproti klasickým vzorom mávajú stĺpky vrcholnej renesancie namiesto kanelur, povrchového zvislého žliabkovania, hladké dierky. Spolu zo stĺpmi a polostĺpmi sa v tomto období uplatňuje tiež plno vyvinutý pilastr.
Renesančná architektúra pôsobí staticky kladným vrstvením horizontálnych (vodorovných) poschodí, len niekedy oddelených rímsami, a tento dojem zosilňuje atika, typický renesančný zakončovaní článok nad hlavnou rímsou, užívaná často miesto tradičných štítov a občas kryjúc opačný sklon strechy, s úžľabím uprostred.
Fasáda, až na ostenie okien - pre renesanciu sú príznačné združené okná v společnom ostení - a portálov, je plošná, členenie nedodáva stene architektonická plasticita, ale buď maľba (časté a najjednoduchšie bývajú nárožnéíšedé, vzácnejšie červené alebo žlté obdĺžniky), alebo sgrafito, obvykle napodobujúc iluzívne diamantový rez.