Žiadna sociálna skupina nemôže dlhodobo existovať bez vedúceho skupiny. Potreba vedenia sa najčastejšie prejaví v čase, keď sa skupina dostane do situácie, ktorá je pre ňu krízová.
Pojem vedúci pracovník sa často zamieňa s pojmom vodca. Na túto problematiku existuje názor, že vedúci pracovník je na čele formálnej skupiny, vodca na čele neformálnej.
„V denníku sme vyšiel 15. 10. 2002 príspevok R. Dobeša a E. Demekovej, ktorý uviedli desať zmien povahy práce manažérov: 1. Od pozície vedúceho pracovníka k pozícii lídra, učiteľa, mentora. 2. Od autoritatívneho vedenia k participatívnemu. 3. Od zamerania na istotu na zvládnutie rizika. 4. Od práce v hierarchii k práci v tíme. 5. Od očakávania lojality na zaujatie pre vec. 6. Od vytvárania závislosti na podporu nezáväznosti. 7. Od analytického myslenia k intuícii. 8. Od delegovania komunikácie k priamej komunikácii. 9. Od statusu odvodeného od pozície k statusu odvodenému od výsledkov. 10. Od zamerania na príležitosti k zameraniu na priority.“ (Dianiška, 2006. s. 92-93) Tieto zmeny nie sú náhle, no v poslednom období naberajú väčšiu dynamiku.