Sociálna patológia je súhrnný pojem pre označenie chorých, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Ako prvý ho začal používať sociológ H. Spencer, ktorý sa pokúšal nájsť spojenie medzi biologickou a sociálnou patológiou. Naopak jeden z najvýznamnejších sociológov Francúz E. Durkheim (1858-1917) považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách, nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní. Podľa neho nie je možné stavať proti sebe chorobu ( sociálnu ) proti zdraviu pretože sú to dve vzájomné sa dopĺňajúce sa javy spoločenského i sociálneho života. Začiatkom 20. storočia boli považovane za sociálno-patologické javy samovražednosť, nezamestnanosť a vojna. Neskôr sa k týmto javom pridala drogová závislosť, násilie, agresivita a jeden najväčších problémov súčasnosti alkoholizmus, tieto javy predstavujú najväčšiu hrozbu v spoločenskom živote, pretože si ich môžu začať osvojovať najmä mladí ľudia v období socializácie. Najefektívnejším spôsobom boja proti týmto sociálno-patologickým javom je prevencia v podobe lepšieho vzdelania, riešenia voľného času a osvojovaním si všeobecne platných noriem najmä pre mladých.