Syndróm prázdneho hniezda označujeme ako pocit osamelosti a depresie, ktorý sa vyskytuje u rodičov, ktorých deti vyrastú a opustia domov. (www.psychologytoday.com)
S koncom obdobia dospievania detí nekončí rodičom ich úloha. Končí však kapitola závislosti a zodpovednosti. Veľké množstvo žien si po odchode detí z domu uvedomuje, že nikdy neprestanú byť matkami. (Dainowová, 2000)
Hrdlička (2006) v tejto súvislosti hovorí, že rodičia počas obdobia dospievania ich detí postupne musia prekonať tri úlohy: akceptovať odchod detí z rodiny, vybudovať si s nimi rovnocenný vzťah a prijať do rodiny ich partnera ako nového člena.
Dieťa v určitom veku svojho života preberá zodpovednosť za seba a svoje smerovanie. Musí zvládnuť množstvo životných úloh, aby sa stalo zrelým dospelým človekom. Musí si stanoviť hranice, zvoliť rebríček hodnôt, osamostatniť sa po ekonomickej stránke, udržať si partnerský vzťah. Jednoducho povedané, učí sa riadiť svoj vlastný život. Nakoniec sa môže usadiť a stať sa rodičom.