Podľa vyhlášky 532/2002 Z.z by mal byť prvý a posledný stupeň schodiska výrazne povrchovou úpravou rozoznateľný od okolia. Z hľadiska použitia nevidiacich pri pohybe s bielou palicou je však takéto označenie ťažšie využiteľné, nakoľko spolu s reliéfnym označením samotného schodu nájde človek aj samotný schod. Preto sme iniciovali na základe príkladov zo zahraničia v TP 10/2011 metodiku označovania schodov varovným pásom v odstupe cca 350 mm od hrany schodu, po celej jeho šírke. Týmto posunom sa tvorí určitá bezpečnostná zóna pre nevidiaceho a zároveň sa tak vytvorí hladká plocha tesne za/pred schodom, na ktorú môžu ľudia pri chôdzi po schodoch bezpečne došliapnuť a varovný pás prekročiť - pri umiestnení tesne k hrane schodu totiž dochádza k našľapovaniu na reliéf, čo môže byť pri "ťažkom" šliapaní do/zo schodov nepríjemné.