Pre obhájcov univerzálnych ľudských práv je neprijateľné nerovnoprávne postavenie, ktoré žene priraďuje šarí a (podriadenosť v manželstve, nižší dedičský nárok, nemožnosť svadby s mužom inej viery a znevýhodnenie oproti mužovmu právu na polygamiu a ľahký rozvod) a do ktorého ju tlačia rôzne kultúrne tradície (zahaľovania, omedzovanie vo verejnom živote). Moslimovia zaraďujú rodinné a dedičské právo k tej časti šarí y, ktorá sa zakladá na priamych koránskych pokynoch. Aj preto v modernej dobe najviac odoláva snahám o liberálnu reformu.
Nie je treba pochybovať, že Korán a Mohammedov osobný príklad poskytli ženám bezpečnejšie a dôstojnejšie postavenie, než mali v staroarabskej džáhilíji.
Už od narodenia - Korán zakázal zabíjať z chudoby novorodené dievčatká. Teoretici islamského obrodenia dnes vysvetľujú, že islám dal žene právo na majetok, dedičstvo, rozvod a hmotné zabezpečenie o celé storočia skôr, než toho dosiahli v Európe. Postavenie žien v moslimských spoločnostiach určovali okrem šarí y aj rôzne miestne zvyky, a stálu pozornosť mu venovali právnici, moralisti a autori náučnej a krásnej literatúry.