Biblia je súbor mnohých rozličných textov. Kresťan tieto texty nazýva Svätým písmo. Čítanie textu vedie k určitému chápaniu. Čitateľ si spája slová s predstavami a zážitkami, ktoré v ňom text vyvoláva. Takto sa s textom zbližuje a istým spôsobom si ho privlastňuje. Prvé priblíženie sa k textu ovplyvňuje množstvo faktorov: pozornosť pri čítaní, znalosť jazyka, životné skúsenosti, nálada čitateľa. Prvé čítanie textu je preto veľmi subjektívne a osobne podfarbené. Takéto čítanie ešte nezaručuje správne pochopenie textu. V texte sa môžu vyskytovať rôzne náročné časti. Niektoré môžu byť nezrozumiteľné pre termíny, ktoré sa v nich vyskytujú, niektoré pre nepozornosť čitateľa, ba dokonca môžu byť pochopené v protiklade k zmyslu textu. Aby sa čitateľ vyhol omylu, potrebuje sa pri čítaní pridržiavať istých stratégií, ktoré nám pomôžu text správne pochopiť. Pozorné a opakované čítanie pomáha k správnemu pochopeniu zmyslu textu. Problém môže nastať pri starých textoch, ktoré sťažujú porozumenie pre svoju jazykovú a kultúrnu vzdialenosť. Čítanie pomocou zachovávania presných pravidiel sa dá nazvať aj odborné alebo vedecké čítanie. Od obyčajného čítania sa odlišuje tým, že sa systematicky snaží kontrolovať správnosť porozumenia textu. Základným krokom pre správne chápanie textu je opakované čítanie a otázky, ktoré sa kladú textu. Druhým kontrolným bodom správnosti chápania je porovnanie svojich skúseností so skúsenosťami iného čitateľa. Na každého totiž pôsobí text odlišne. Názor iných čitateľov sa nachádza aj v sekundárnej literatúre - komentáre. Nesmieme zabúdať na to, že porovnávanie iných názorov má význam iba vtedy, ak sám čitateľ má svoj vlastný názor. Inak sa môže stať, že sa nekriticky preberajú názory a postrehy iných.