Prvý hrací automat postavila v roku 1895 firma Tivoli. Aj keď hazardné hry poznali už starí Egypťania, Gréci, Rimania, Peržania, Číňania... V stredoveku ani v našich končinách nebol výnimkou zemepán, ktorý prehral v kartách kaštieľ či pozemky. Po roku 1989 vypukol aj u nás boom hazardu, a to so všetkými jeho typický znakmi - masovosťou, všeobecnou dostupnosťou , veľmi chabou kontrolovateľnosťou a nízkou či skôr žiadnu informovanosťou návštevníkov kasín a herní o tom, ako hlboko ich táto vzrušujúca hra môže strhnúť. Všade okolo nás je množstvo herní, ktoré nás lákajú svojou blikajúcou reklamou, už z ulice vidíme čísla na jackpote a to, akou rýchlosťou číslo narastá. Stačí si len zahrať a výhra bude určite naša. Zvýšená pozornosť sa venuje alkoholizmu a závislostiam na drogách, ale nesmieme zabúdať aj na gamblerstvo, alebo patologické hráčstvo. Či už chceme alebo nie, musíme priznať, že v súčasnosti vzrastá nielen počet drogovo závislých jedincov, ale aj počet hazardných hráčov, gamblerov, pre ktorých sa hra stáva jediným zmyslom života. Zo začiatku to vyzerá ako zábava, každý tam ide s tým, že skúsi šťastie a s tým, že vie kedy má a kedy chce skončiť. Len skutočnosť býva niekedy úplne iná, a človek začína míňať aj peniaze, ktoré nie sú určené na zábavu ale aj peniaze, ktoré sú určené na životné potreby, ako je napríklad strava, oblečenie alebo nájomné za byt. Problém gamblerstva nezasiahne len daného konkrétneho jedinca, ktorý prepadol hráčskej vášni ale veľakrát aj okolie, či už je to rodina, alebo dokonca aj vlastná firma ak je jej majiteľom. Gamblerstvo (chorobné hráčstvo) je moderná vášeň a len v USA evidujú niekoľko miliónov ľudí závislých na hre. Samozrejme, že nie každý, kto hrá, stáva sa závislým tak, že sa s ním musia zaoberať odborníci.