I keď k vytvoreniu disciplíny venujúcej sa mestskému plánovaniu došlo až v minulom storočí, plánovanie a isté regulovanie výstavby ľudských sídiel a miest je nepochybne staršie. Plánovalo sa napríklad zo symbolických a náboženských, alebo bezpečnostných dôvodov. Ako každá disciplína, aj plánovanie si prešlo svojim vnútorným vývojom a myšlienky ktoré ho určovali sa v priebehu času menili. Richard Sanett (2006) datuje zlom, ktorý v spôsobe plánovania nastal do doby známych veľkých rekonštrukcií Paríža barónom Haussmannom pod záštitou Napoleona III v 60. rokoch 19. storočia. Od tohto okamihu totiž mestský projektanti a plánovači začali premýšľať o mestskom živote v jeho širších súvislostiach a komplexnosti.