„Tím svetem, tím životním prostredím, kterým je pro rybu rybník je nejspíš pro cloveka príroda.“ Tomáš Škrdlant Ekologické a sociálne problémy súcasnosti sú natolko rozsiahle, že vyžadujú kooperáciu väcšiny vied. Dôvody, preco sa clovek voci prírode uzatvára a správa sa neohladuplne skúma velké množstvo vedných odborov z rôznych uhlov pohladu. V snahe zachytit problematiku vztahu cloveka k životnému prostrediu, objasnit akú hodnotu pre cloveka predstavuje a akým spôsobom ovplyvnuje jeho správanie sa vzájomne prepájajú a doplnajú rôzne vedné odbory ako environmentálna psychológia, ekologická etika, axiológia, ekofilozofia. Mnohí odborníci v environmentalistike sú presvedcení, že trvalo udržatelný život na Zemi je nemyslitelný bez aktívneho prístupu cloveka, ktorý dosiahnutím vyššieho stupna sebapoznania, environmentálnej uvedomelosti a morálnej zrelosti, uzná právo na život a existenciu všetkých entít co prejaví v zmene svojho správania. Problematika ludského správania v súvislosti s ekologickou krízou a hladaním jej východísk je velmi širokou témou. Clovek ohrozuje nielen sám seba, ale aj život iných druhov na Zemi. Za jeden z klúcových dôvodov ohrozenia považuje aj Kohák skreslovanie medziludských vztahov a vztahu cloveka k prírode: „Neco se deje s lidskými vztahy, co nicí naše prirozené zábrany a pretvárí cloveka v hrozbu“ (Kohák, 2000: 18). Tieto myšlienky ma inšpirovali k spracovaniu diplomovej práce zameranej na objasnenie vztahu cloveka k životnému prostrediu a ochrane prírody. V teoretickej casti objasním súvislosti týkajúca sa environmentálnej osobnosti, ktorá sa prejavuje v ochote aktívne participovat na riešení environmentálnych problémov. V empirickej casti sa pokúsim zistit, co je pre tento vztah urcujúce, ako hodnotová orientácia tento vztah ovplyvnuje. Súcasná situácia podla môjho názoru nenaznacuje taký vztah cloveka k životnému prostrediu, ktorý by smeroval k trvalo udržatelnému životu na celoplanetárnej úrovni, preto je mojim zámerom prispiet aspon z malej casti k riešeniu potreby zmeny hodnotového statusu prírody u cloveka. Výsledky výskumu, ktoré objasnia vztah vysokoškolských študentov k životnému prostrediu, by snád mohli slúžit aj ako podklad pre lepšie pochopenie motívov cloveka a prispiet k vytváraniu koncepcií na utváranie environmentálnej uvedomelej osobnosti.