Každý ekonomický systém si kladie za cieľ dosiahnutie maximálnej úrovne spoločenského blahobytu. Každá spoločnosť má určité ciele. Spoločenský blahobyt nám tieto ciele reprezentuje. Kvantifikovať ho je veľmi zložité, preto pri posudzovaní ekonomickej úrovne blahobyt členíme na tzv. konečné ciele, ktorými sú pokrok, spravodlivoť, sloboda a istota. V súčasnej dobe po vstupe do EÚ sa dostávajú do popredia otázky konvergencie- približovaniu sa novoprijatých členských štátov EÚ v r. 2004 k úrovni EÚ. Slovensko plánuje vstúpiť do ekonomickej a menovej únie, preto musí spĺňať konvergenčné kritéria (cenová stabilita, stabilita meny, rozpočtový deficit, štátny dlh a úroková miera). Plánované prijatie eura sa predpokladá k 1. januáru 2009. V tejto práci hodnotím stav konvergencie slovenskej ekonomiky v rámci jej fungovania v Európsej Únii a snažím sa identifikovať hlavné aspekty a súvislosti podmieňujúce splnenie kritérií na vstup Slovenska do eurozóny. Zameriavam sa predovšetkým na štúdium už známeho makroekonomického magického štvoruholníka a parametrov základných cieľov stabilizačnej hospodárskej politiky premietnutých do štvoruholníka. Jeho základné oblasti sú rozobraté detailnejšie delením každej na viacero parametrov, ktoré môžu poskytnúť presnejší pohlad do problematiky a prehĺbiť naše poznanie. Toto pozorovanie robím na základe zozbieraných a predložených materiálov (viď. použitá literatúra na konci práce) porovnávaním parametrov v rokoch 1999 až 2004 a vyvodzovaním vlastných záverov a odhadov vždy k danej oblasti. Ku koncu poukazujem na dôležitú ulohu globalizácie, jej nevyhnutnosť a dopad pri transformácii SR do EÚ.