Semestrálna práca: Peter Paul Rubens

Barokové maliarstvo- názov pochádza asi od portugalského slova barroco, ktoré znamená nepravidelnú perlu; niektorí názov odvodzujú od jednej figúry logického sylogizmu, príznačného svojou abnormálnou komplikovanosťou. Označuje umelecký sloh, vládnuci v európskom umení a kultúre v 17. a v prvých desaťročiach 18. storočia, kedy bol vystriedaný rokokom. Názov dali slohu teoretici klasicizmu, ktorí ho odsudzovali ako prejav zvráteného vkusu. Baroko je totiž opakom renesančnej túžby po uzavretej forme, harmonických proporciách, kľude a jednote. Rozbíja ucelenú renesančnú formu, porušuje renesančné zákony rovnováhy, vnáša do obrazovej kompozície nezvyčajný pohyb, ruch a napätie, používa silne dramatické efekty, aby diváka ohromilo a otriaslo nim. Barokové maliarstvo využívalo mytologické a alegorické výjavy, oslavujúcich v podobe antických bohov alebo hrdinov príslušníkov panovníckych alebo šľachtických rodov, alebo v sugestívnom zobrazovaní ukrutných scén mučenie kresťanov. V nich mohol barokový maliar rozvinúť svoju záľubu pre vyjadrovanie mocných duševných hnutí. Barokové maliarstvo pokračovalo po stránke námetovej, technickej i formálnej v dedičstve renesancie, pretvorilo však túto tradíciu v zmysle svojich slohových vlastností. Rozvoj barokového umenia súvisel ideologicky a spoločensky s protireformačným katolicizmom a posilnením vplyvu a moci feudálnej šľachty; preto barokový sloh našiel uplatnenie najme v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, južnom Nizozemsku a v strednej Európe v Rakúsku. Barokové maliarstvo sa prejavilo rovnako v nástennej maľbe ako v závesnom obraze (oltárny obraz, mytologická, historická, alegorická maľba, portrét, krajinomaľba, zátišie, zvierací obraz).