Salzburská katedrála- Bola postavená v roku 767 biskupom Virgilom a zasvätená sv. Virgilovi a sv Rupertovi v roku 774. V roku 1167 zhorela ako aj zvyšok mesta. Podpálili ju nasledovníci vládcu Federica Barbarossu. Katedrála bola znovupostavená o 10 rokov neskôr pod dohľadom arcibiskupa Conrada III. Z Wittelsbadu. Stala sa najkrajšou a najmohutnejšou románskou katedrálou severne od Álp. Veľkosťou prekonala aj cisársku katedrálu v Speyeri. O 400 rokov neskôr 11.12.1598 ďalší požiar zničil veľkú časť katedrály. Toto poskytlo arcibiskupovi Wolfovi Dietrich príležitosť dať zbúrať katedrálu a urobiť plány na rekonštrukciu. Obyvatelia mesta boli proti arcibiskupovej bezohľadnej činnosti. Nielenže boli zničené cenné sochy a náhrobky arcibiskupov, ale katedrálny cintorín bol zoraný a kosti boli porozhadzované ako na smetisku. Po hádke s Bavorskom pre soľné bane ho zatkli a uväznili v pevnosti Hohensalzburg, kde bol 5 rokov a potom zomrel. Bol uväznený svojím synovcom, ktorý sa stal arcibiskupom. Markus Sittikus von Hohenes zastavil búracie práce katedrály a došlo k zamietnutiu Dietrichových rekonštrukčných plánov. Po Dietrichovej smrti arcibiskup Marcus Sittikus povolal talianskeho architekta Santina Solariho, aby prestaval katedrálu, ktorá sa stala 1. ranobarokovou katedrálou severne od Álp. Marku Sittikus sa nedožil otvorenia katedrály, ktorá bola vysvätená arcibiskupom Parisom Landronom počas chaosu 30- ročnej vojny 25.9.1628. Vďaka Landronovej šikovnej diplomacii, dobre opevnené mesto uniklo mnohým nástrahám 30- ročnej vojny a vysvätenie katedrály sa stalo najväčším a najpompéznejším sviatkom aký kedy v Salzburgu bol. Storočia zvrchovanej vlády kniežacích arcibiskupov sa skončilo počas Napoleónskych vojen. Posledný biskup Hieronymus von Colloredo bol zosadený prvým Habsburgom Ferdinandom III. Veľkovojvodom Toskánska, ktorý prevzal Salzburg pod svoju nadvládu.