Hĺbkové základy akladať stavby na plošných základoch a prírodných alebo umele zlepšených základových pôdach nie je vždy možné. Vyskytujú sa také základové pomery, pri ktorých pod povrchom územia sú zeminy s veľmi malou pevnosťou a veľkou stlačiteľnosťou alebo inou nevhodnou vlastnosťou. Na povrchu územia Slovenska na cca 11 % plochy sa nachádzajú spraše, z ktorej väčšina má vlastnosť, pri prevlhnutí meniť štruktúru - presadať. Podobne sa správajú sypké (nesúdržné) zeminy pri dynamickom namáhaní, zmrznuté pôdy pri zvýšení teploty, ílovité zeminy pri zmenšení vlhkosti. Ich hĺbka môže dosahovať niekoľko metrov až desiatok metrov. Zaťaženie zo stavebných konštrukcií treba preniesť do väčších hĺbok na primerane únosné a málo stlačiteľné vrstvy pomocou hĺbkových základov.
Rozlišujeme tieto druhy hĺbkových základov: - pilóty ( priemer alebo šírka do 2,5 m ) - studne a kesóny ( rozmery vyše 2,5 m )
Pilóty rozdeľujeme : - na vopred vyrobené ( z dreva, ocele, betónu, železobetónu a pod.), do zeminy sa najčastejšie zahlbujú baranením, - na pilóty vyrobené na požadovanom mieste. Tieto môžeme principiálne rozdeliť na vŕtané pilóty, roztláčané pilóty, predrážané a injektované pilóty. Zvolený technologický postup zhotovenia pilóty ovplyvňuje jej schopnosť prenášať zaťaženie.