Seminárna práca: História výchovy a pedagogiky - Ľudovít Štúr - Seminárna práca
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:88,2 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Fakulta športu
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Predmet:História výchovy a pedagogiky 2
- Študijný program:Učiteľstvo telesnej výchovy v kombinácii pedagogika
- Autor:jetpilot
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:1 550 x
- Stiahnuté:7 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:43786
- Posledna úprava:23.01.2014
Patrí medzi popredné postavy slovenského národného hnutia v 40. až 50. rokoch 19. storočia. Bol to významný politik, spisovateľ, vedec, filozof a pedagóg.
Základné vzdelanie získal v škole v rodnom Uhrovci pod otcovým vedením. V roku 1827 odišiel študovať do Rábu, kde sa mal venovať štúdiu maďarčiny a nemčiny. O dva roky neskôr prešiel na štúdia do Bratislavy. Bol veľmi horlivým žiakom a stal sa aj členom Spoločnosti česko-slovanskej. Počas štúdii v bratislavskom evanjelickom lýceu sa upevnilo jeho národné a slovanské presvedčenie. V školskom roku 1835/1836 bol zvolený za miestopredsedu Spoločnosti česko-slovanskej, ktorá tým vstúpila do nového obdobia svojej existencie. "Štúr podchytáva takmer každého slovenského študenta do jej radov. Mení sa aj ideové zameranie jej činnosti. Kým doteraz bola Spoločnosť prevažne učilišťom jazyka, akýmsi doplnkom nezáživných prednášok profesora Palkoviča, za Štúrovho vedenia sa z nej stáva skutočná vyhňa slovanského a slovenského vlastenectva so vznešeným cieľom pripraviť svojich členov pre službu národu." (Pišút - Rosenbaum - Kochol, 1960, s.363).
Základné vzdelanie získal v škole v rodnom Uhrovci pod otcovým vedením. V roku 1827 odišiel študovať do Rábu, kde sa mal venovať štúdiu maďarčiny a nemčiny. O dva roky neskôr prešiel na štúdia do Bratislavy. Bol veľmi horlivým žiakom a stal sa aj členom Spoločnosti česko-slovanskej. Počas štúdii v bratislavskom evanjelickom lýceu sa upevnilo jeho národné a slovanské presvedčenie. V školskom roku 1835/1836 bol zvolený za miestopredsedu Spoločnosti česko-slovanskej, ktorá tým vstúpila do nového obdobia svojej existencie. "Štúr podchytáva takmer každého slovenského študenta do jej radov. Mení sa aj ideové zameranie jej činnosti. Kým doteraz bola Spoločnosť prevažne učilišťom jazyka, akýmsi doplnkom nezáživných prednášok profesora Palkoviča, za Štúrovho vedenia sa z nej stáva skutočná vyhňa slovanského a slovenského vlastenectva so vznešeným cieľom pripraviť svojich členov pre službu národu." (Pišút - Rosenbaum - Kochol, 1960, s.363).