Seminárna práca: Záchranný výskum na neolitickom sídlisku v Borovciach pri Piešťanoch

Západná strana povodia riečky Dudváhu, ktorá je charakterizovaná miernou, terasovite zvýšenou zvlnenou rovinou, ktorá siaha až po Malé Karpaty, poskytovala v praveku neobyčajne priaznivé podmienky pre osídlenie. Bola to najmä blízkosť menšieho Dudváhu a prístupnosť bohatšieho, ale povodňami neohrozujúceho Váhu na jednej strane ako i dokonalá ochrana masívom Malých Karpát na strane druhej. Terasa Dudváhu vykazovala nálezy skoro po celej svojej dĺžke.
Tieto nálezy tvorili viac ako tri štvrtiny celého doteraz známeho pravekého osídlenia stredného Považia. Systematickému prieskumu tejto oblasti sa v 30-tych rokoch venoval hlavne Š. Janšák. V povodí Dudváhu zistil niekoľko desiatok lokalít s rôznymi, prevažne neolitickými nálezmi.
V 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia, záchranné zbery v tejto oblasti robil A. Michalík. Jeho zásluhou boli r. 1954 a začiatkom r. 1955 získané zo „Starých hliníkov“ v Borovciach bohaté neolitické nálezy. Pozoruhodný materiál, ktorý zachránil pri zintenzívnenom dobývaní hliny priamo zo stien hliníka, ukázal potrebu urýchleného záchranného výskumu aspoň na ploche, ktorá sa podľa odhadu exploatovala do 3 - 4 rokov. Týmto bol daný aj charakter ďalšieho záchrannému výskumu, ktorý sa tu udial v máji r. 1955.
Cieľom tejto práce je sprístupnenie materiálu o tzv. mladšej volútovej a želiezovskej kultúre, pretože i napriek intenzívnemu bádaniu v období neolitu, sa týmto kultúram nevenovala sústavnejšia pozornosť.