Bratislava vznikla na mieste, kde sa v minulosti stretávali významné obchodné cesty - Podunajská a Jantárová. Od 6. storočia bola Bratislava osídlená Slovanmi. V historických prameňoch sa po prvý raz spomína roku 907 ako Bresalauspruch.
Napriek tomu, že sa slovenská národnosť v živote miest na území dnešného Slovenska výrazne uplatňovala už v 14.-15. storočí, v jazyku mestských písomností sa tento fakt neprejavil. Ako oficiálny jazyk sa používala latinčina avšak a prevahu mala nemecká vrstva obyvateľstva. Z 15. storočia sú známe písomnosti písané po česky so slovakizmami.
Po roku 1526 a po dobytí Budína Turkami sa výrazne zmenila spoločenská situácia v meste. Bratislava bola pomerne bezpečne opevnená a poskytovala možnosť pobytu utečencom z juhu - z maďarských a chorvátskych oblastí. Možno badať aj prirodzený prílev slovenského obyvateľstva. K pôvodným Bratislavským Slovákom teda pribúdalo nové slovenské obyvateľstvo, ktoré utekalo pred Turkami. Boli to strední mešťania, príslušníci mestskej chudoby, ale aj slovenské poddanské obyvateľstvo z obcí v okolí Bratislavy.