Pojem „studená vojna“ sa používa na označenie politiky, ktorú po skončení druhej svetovej vojny začali reakčné kruhy západných mocností uskutočňovať voči Sovietskemu zväzu a vznikajúcim ľudovodemokratickým štátom, ako aj proti národom, ktoré bojovali za svoju nezávislosť, pokrok a demokraciu. Stratégia studenej vojny sa od začiatku vyznačovala najmä budovaním systému vojensko-politických blokov a vojenských základní, využívaním sily alebo hrozby jej použitia ako prostriedku politiky voči iným štátom, používaním rôznych foriem hospodárskeho nátlaku, aktivizáciou a rozširovaním podvratnej činnosti proti socializmu, ideologickou diverzitou a vytváraním umelých prekážok zameraných proti nadväzovaniu normálnych politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi štátmi.
Politika studenej vojny viedla k zvyšovaniu všeobecného napätia a vzniku častých medzinárodnopolitických kríz. Jednou z jej najtypyckejších čŕt bol rast vojenských výdavkov a balansovanie na pokraji skutočnej vojny.