1. Predmet a vývoj etológie aplikovanej v ŽV Pred Darvinovské obdobie: Aristoteles: diela: ,,De anima“ , ,,Historia animalion“. - rozlišuje dušu: -rozumovú -citlivú (majú ju aj zvieratá, je smrteľná) - človek má obe duše, svoje tvrdenie vysvetľuje anekdoticky - jeho výklad je antropomorfický (napr. medveď je pomalý) Správaním zvierat sa zaoberali: filozofi - scholastici, teológovia, ranokresťanské náboženstvo Tomáš Akvinský: - vrcholný predstaviteľ - podľa neho duša je citlivá a rozumná - zavádza pojem podvedomé úsilie, týmto sa zvieratá líšia od človeka - zvieratá nemajú slobodnú vôľu, ale podvedomými pudmi sú vedené k príjemným zážitkom Renesancia: D. Hume: - tvrdí, že veľkú časť prejavov zvieratá získavajú z pozorovania ale časť prejavov sa nemení a nezdokonaľuje ani napriek dlhodobým skúsenostiam a opakovaniam - toto sú vrodené prejavy 19.stor. : Darwinova teória: hovorí o prirodzenej podstate vzniku a vývoja života. Brehm - zástupca anekdotického obdobia, tesne prechádza obdobiu vzniku etológie. Snažil sa popísať čo najviac spoločných znakov človeka so zvieratami - venoval sa najdokonalejším zvieratám. Vychádzal z rôznych informačných zdrojov: z príhod, zážitkov, svedectiev (preto anekdotické obdobie). Začiatok 20. stor.: K. Lorenz, N. Timberger a K. von Frisch: zaoberali sa jednotlivo viacerými živočíšnymi druhmi, čo umožnilo zaregistrovať celé ich správanie - ide o repertoár správania druhu = etogram správania. Etológia je veda, ktorá hodnotí všetky základné prejavy zvierat v ich prirodzenom životnom prostredí, v poloprirodzenom alebo v laboratóriu. Významný slovenský etológovia: Czako, Novacký, Áč Zdeněk Veselovský - riaditeľ pražskej zoologickej záhrady