Medzi žánrami romantizmu mala dráma významné postavenie. Prišlo v nej k stretnutiu medzi zástancami tzv. klasickej literatúry a medzi hlásateľmi nového romantického umenia, a to na premiére Hugovej hry Hernani v roku 1830. Dráma sa stala stredom záujmu a útokov mladých romantických autorov búriacich sa v mene slobody proti literárnym konvenciám, pravidlám a požiadavkam, ktoré boli v dráme snáď najočividnejšie (pravidlo troch jednôt). Hovorí sa, že ústrednou témou Mussetovho divadla je láska a zachytenie rôznych etáp jej vývinu a priebehu. Nie je to však celkom pravda, lebo Mussetova hra Lorenzaccio je premietnutá na širšie spoločensko-historické pozadie. Umelecky rieši problém slobody a vzťahu jednotlivca k spoločnosti vo vtedajšom Francúzsku. Tým sa vlastne odlišuje hra Lorenzaccio od komédií a proverbov (dramatické improvizačné hračky obľúbené v urodzenej spoločnosti), ktoré Musset písal prevažne pre pobavenie zámožnejšieho publika. Táto hra však podľa Musseta nebola určená na inscenovanie, bola to skôr dráma na čítanie - knižná dráma. Písanie knižných drám bolo u Musseta spôsobené hlavne v dôsledku neúspechu premiéry jeho prvej hry Benátska noc. Musset vychádzal z historickej udalosti, kedy floretského vládcu Alessandra de Medici zavraždil vlastný bratranec Lorenzo v roku 1537. V jeho dielach sa odrážalo mnoho historických a politických situácií. Mnoho romantických dramatikov reagovalo na Napoleonov pád, reštauráciu Burbonov v rokoch 1815-1830 a rastúcu moc finančného meštianstva, ktoré sa dostalo do popredia po porážke revolúcie v roku 1830.