Referát: Dejiny réžie - Tadeusz Kantor - referát

Vsevolod Emilievič Mejerchoľd sa narodil 10. februára 1874 v Pemze, v rodine nemeckého prisťahovalca židovského pôvodu. Jeho pôvodné meno bolo Karl Theodor Kasimir Meiergold. Ako 20-ročný prijal ruské občianstvo a pravoslávie. Spočiatku študoval právo na Moskovskej univerzite, no už po dvoch semestroch štúdium ukončil a prešiel na moskovskú divadelnú školu, kde študoval herectvo pod vedením Vladimíra Ivanoviča Nemiroviča-Dančenka a neskôr vyhlásil: „Divadlo bolo mojím hlavným životným záujmom od siedmich rokov.“ A. P. Čechov napísal postavu Tuzenbacha v hre Tri sestry práve pre neho. Za jeho osudovú úlohu je považovaná rola Trepleva - umelca hľadajúceho nové formy (A. P. Čechov: Čajka). Jeho rozlúčka s herectvom bola úloha Pierotta v inscenácii Jarmočné divadielko (Alexander Blok), ktorú aj sám režíroval. Každé svoje tvorivé obdobie zakončil teoretickou staťou. Treba poznamenať aj to, že inscenoval aj niekoľko opier: Wagnerovho Tristana a Izoldu, Musorgského Borisa Godunova, Straussovu Elektru i Stravinského Slávika.Vsevolod Emilievič Mejerchoľd sa narodil 10. februára 1874 v Pemze, v rodine nemeckého prisťahovalca židovského pôvodu. Jeho pôvodné meno bolo Karl Theodor Kasimir Meiergold. Ako 20-ročný prijal ruské občianstvo a pravoslávie. Spočiatku študoval právo na Moskovskej univerzite, no už po dvoch semestroch štúdium ukončil a prešiel na moskovskú divadelnú školu, kde študoval herectvo pod vedením Vladimíra Ivanoviča Nemiroviča-Dančenka a neskôr vyhlásil: „Divadlo bolo mojím hlavným životným záujmom od siedmich rokov.“ A. P. Čechov napísal postavu Tuzenbacha v hre Tri sestry práve pre neho. Za jeho osudovú úlohu je považovaná rola Trepleva - umelca hľadajúceho nové formy (A. P. Čechov: Čajka). Jeho rozlúčka s herectvom bola úloha Pierotta v inscenácii Jarmočné divadielko (Alexander Blok), ktorú aj sám režíroval. Každé svoje tvorivé obdobie zakončil teoretickou staťou. Treba poznamenať aj to, že inscenoval aj niekoľko opier: Wagnerovho Tristana a Izoldu, Musorgského Borisa Godunova, Straussovu Elektru i Stravinského Slávika.