Všeobecne: Optické teleskopy sa používali už od začiatku 17. storočia na pozorovanie objektov neviditeľných voľným okom. Počas 400 rokov vývoja dospeli na hranicu svojich fyzikálnych možností. Potreba vniknúť hlbšie do mikroskopického sveta viedla k vývoju elektrónového mikroskopu, prístroja schopného odhaľovať detaily neviditeľné ani najmodernejšími optickými mikroskopmi. Výkon štandardného mikroskopu neobmedzuje jednoducho jeho zväčšovacia schopnosť, ale stupeň zobrazenia detailu pri danom zväčšení - rozlišovacia schopnosť. Optické mikroskopy, ktoré zobrazujú objekty pomocou viditeľného svetla, majú rozlišovaciu schopnosť 2000-krát väčšiu ako ľudské oko. Elektrónové mikroskopy využívajú na zobrazenie objektov lúče urýchlených elektrónov. Tak ako svetlo aj lúč hmotných častíc môže byť považovaný za periodicky sa pohybujúci, má teda svoju vlnovú dĺžku. Elektrónový lúč má omnoho kratšiu vlnovú dĺžku ako viditeľné svetlo, čo vytvára predpoklad väčšej rozlišovacej schopnosti, a to asi dva miliónnásobné väčšej ako ľudské oko.