Farba je svetlo. Pred dvesto rokmi dokázal túto teóriu anglický fyzik Isaac Newton tým, že sa zavrel do tmavej miestnosti. Do izby vpustil iba lúč svetla, podobný slnečnému lúču a zachytával tento lúč na hranole. Tak sa Newtonovi podarilo rozložiť biele svetlo na spektrálne farby. Svetlo sa skladá z farieb spektra. Preto môžeme pozorovať predmety, ktoré odrážajú všetky alebo aspoň niektoré spektrálne farby. Spektrálne farby: purpurová, červená, žltá, zelená, azúrová, tmavo modrá. Ako základné farby si maliari vyberali práve spektrálne farby, a preto môžu s dobrou presnosťou reprodukovať všetky existujúce farby. O sto rokov neskôr premietal ďalší významný fyzik Thomas Young svetlo z niekoľkých lámp na stenu pomocou rôznofarebných filtrov. Lúče menil a odstraňoval, a tým dospel k novému a konečnému objavu: Iba troma farbami - červenou, zelenou a tmavo modrou dokázal zrekonštruovať biele svetlo. Aby sme porozumeli tomuto javu, pri ktorom sa dve tmavé farby skladajú v jednu svetlejšiu, uvedomíme si, že išlo o svetelné farby, tj. Farby vzniknuté odrazom farebného svetla. Obe zložky sa teda sčítali, z toho plynie, že zmiešaním dvoch svetelných farieb vznikne nová, svetlejšia farba. Young dokázal ďalší dôležitý jav: pri pokusoch s farebnými lampami zistil, že šesť spektrálnych farieb možno obmedziť na tri základné farby tohto spektra. Z týchto svetelných farieb, červenej, zelenej a tmavo modrej, sa mu podarilo vytvoriť biele svetlo. Napadlo mu tiež, že dvojica Týchto základných farieb spolu vytvára tri ďalšie farby: azúrovú, purpurovú a žltú. Pokus Youngovi umožnil rozčleniť spektrálne farby na primárne a sekundárne. Primárne: červená, zelená, tmavo modrá. Sekundárne: vznikajú zmiešaním dvoch primárnych farieb. Žltá = zelené svetlo + červené svetlo. Azúrová = modré svetlo + zelené svetlo. Purpurová = červené svetlo + modré svetlo.