Životné prostredie, statická def. : „súbor faktorov nutných k životu určitého organizmu“. Životné prostredie, dynamická def. : časť sveta, s ktorou je živý organizmus v stálej interakcii, to znamená, ktorú používa, mení a ktorej sa musí prispôsobovať. Systémový prístup k definícii životného prostredia • zdôrazňuje nutnosť pristupovať k jeho štúdiu holisticky, t.j. študovať ho ako celok a snažiť sa nájsť a porozumieť všetkým existujúcim väzbám a zákonitostiam medzi jednotlivými prvkami, • umožňuje rozdelenie celkového systému na jednotlivé vzájomne spolu súvisiace subsystémy, • Hranice systému sa môžu určovať ľubovoľne, ale výhodné je zvoliť ich tak, aby napr. zodpovedali prirodzeným hraniciam, • Prvky, ktoré sú mimo hraníc zvoleného systému, vytvárajú tzv. okolie systému, Ekologické zákony sú prírodné (biologické) zákony, t.j. zákony, ktoré odrážajú dianie v prírode, v ekosystémoch a existujú nezávisle od vôle človeka, spoločenského a štátneho zriadenia. Človek ich môže spoznávať, rešpektovať a využívať, ale nemôže ich meniť. Môže ich len v súlade s rozširovaním poznatkov upresňovať. Environmentálne zákony sú spoločenské zákony, týkajúce sa problematiky životného prostredia. To znamená, že sa jedná o zákony, ktoré sa môžu v závislosti od spoločenského zriadenia alebo polohy a charakteru štátu meniť. Závisia od spoločenských faktorov, politických a ekonomických podmienok, životnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva, miery vzdelanosti, a podobne. Človek ich môže a niekedy, v závislosti od meniacich sa podmienok a úrovne poznania, aj musí, meniť.