1. Teória sociálnej práce. Vymedzenie relevantných pojmov: teória - sociálna práca - teória sociálnej práce. Vzťah medzi teóriou, metódami a praxou sociálnej práce. Výraz teória etymologicky pochádza z gréckeho theória a označuje to, na čo niekto pozerá, teda pohľad, výjav. Sloveso theóreó vyjadrovalo pozeranie na niečo, skúmanie. Platón využíval toto sloveso na vyjadrenie hĺbavého premýšľania či špekulácie. V súčasnosti vnímame teóriu skôr ako vedeckú konštrukciu alebo vedecký model. Sociálna práca je vo svojej podstate spoločenskou odpoveďou na sociálne problémy v spoločnosti, ktoré skúma, vytvára o nich teórie, metodiku postupov, a následne rieši tieto sociálne problémy v praxi prostredníctvom profesionálov (sociálnych pracovníkov) pomocou konkrétne zvolených metód. Podľa Krakeša a Krakešovej-Doškovej sa teória modernej sociálnej práce snaží rozumovo vysvetliť, kto je človek, ktorý potrebuje pomoc, prečo je nutné pomáhať mu a o aký druh pomoci má ísť. Teória sociálnej práce je sústava usporiadania základných ideí poznania. Jej cieľom je poukázať a zodpovedať na teoreticko-praktické otázky sociálneho života človeka. Odbornými pracovnými metódami s aktívnou účasťou klienta podporiť proces jeho adaptácie a integrácie do spoločnosti. Špecifikom teórie sociálnej práce je veľmi úzky vzťah k praxi, preto sa jednotlivé teórie zvyknú nazývať aj „praktické teórie“ (practice theories). Beckett definuje teóriu v sociálnej práci ako „súbor myšlienok alebo princípov, ktoré sprevádzajú prax“. Susser uvádza že „prax bez teórie je ako plavba po nezmapovanom mori, a teória bez praxe znamená vôbec sa nezúčastniť plavby“. Teoretické zázemie je jedným zo zdrojov profesionálnej identity sociálnych pracovníkov a jednou z podmienok ich práce a vzájomnej komunikácie. Teória sociálnej práce pomáha sociálnym pracovníkom porozumieť, objasniť a nájsť zmysel v situáciách alebo správaniach, a poskytuje pohľad na to, čo sa mohlo vyskytnúť v minulosti alebo môže vyskytnúť v budúcnosti.